Little BigHorn znamenal pre belochov potupnú porážku a vláda tentokrát nešetrila. Financie prúdili na Západ v štedrej miere, stavali sa nové vojenské pevnosti a posledne voľne žijúcich Indiánov prenasledovalo nielen desať tisíc vojakov, ale generál Crook naverboval aj stovky Lakotov, Čejenov a iných kmeňov z rezervácií, ktorí mu slúžili ako stopári. Podobnú taktiku s ešte väčším úspechom použil Crook o desať rokov neskôr proti Geronimovi a jeho Apačom. Proti Indiánom bol nasadený aj plukovník Ranald Mackenzie. Ten si najal takisto Siuxských zvedov, rovných päť stoviek a tí ho 25. novembra 1876 priviedli v horách BigHornu k zimnému táboru čejenských náčelníkov Malého Vlka a Tupého Noža. Ten si postavili pri Red Forku v počte asi 200 stanov. Náhly útok Čejenov zaskočil, počas úvodných minút ich 40 zahynulo. Mackenzie dal tábor vypáliť, zmocnil sa stáda 700 poníkov a Čejenov prinútil k odchodu do rezervácie. Iba hŕstke sa podarilo uniknúť...
Významnú bitku vybojoval v januári 1877 vo Vlčích Horách generál Nelson Miles. Nebola však významná v počte mŕtvych, pretože na obidvoch stranách padlo len zopár jednotlivcov. Táto bitka ale znamenala koniec Indiánskeho odporu a hromadný odchod Čejenov do rezervácií. Prichádzali vo veľkých skupinách, aby odovzdali zbrane a vzdali sa vojakom. Pritom keď Miles naďabil v silnom snežení na stovky Indiánov, nebol výsledok dopredu vôbec jasný. Vojaci boli po 400 kilometrovom pochode demoralizovaní, brodili sa metrovým snehom a ich streľba, podobne ako Indiánska, bola značne nepresná. Vojaci sa pomaly približovali k horskému hrebeňu, aby mohli presnejšie strieľať. Nevedeli, že Čejenov tu vedie významný náčelník Veľká Vrana. Dozvedeli sa to o chvíľu, kedy jeden z vojakov zasiahol práve náčelníka. Ten tancoval vojnový tanec a občas sa otočil smerom k vojakom, aby im uštedril rôzne ponižujúce gestá. Evidentne veril v kúzla, ktoré ho mali ochrániť pred guľkami a na svoju bezpečnosť nijako nedbal. Zrazu sa zastavil v pohybe a padol do snehu mŕtvy... A ako už mnohokrát predtým, aj tentoraz smrť významného náčelníka natoľko demoralizovala Indiánov, že hoci ich tam boli stovky, začali utekať smerom k svojmu zimnému táboru. Týmto nepremysleným činom prezradili vojakom, kde majú stany a vojaci im zničili zásoby a všetko zapálili.
Rok 1877 sa ďalej niesol v znamení Indiánskej rezignácie. Samozrejme, drobné šarvátky medzi Siouxami a belochmi pokračovali aj potom, ako bol zavraždený Šialený Kôň, ale k žiadnemu významnému víťazstvu Siouxov a ich spojencov už nedošlo... Tragédia ich národa vyvrcholila vraždou Sediaceho Býka a masakrom pri Wounded Knee v roku 1890.
Obrázky: http://en.wikipedia.org/wiki/Ranald_S._Mackenzie
