Na úvod treba povedať, že Fantomas ako postava vznikol už v roku 1911 a je to jedna z najpopulárnejších postáv francúzskej detektívky. Paríž terorizuje neznámy zločinec v hrozivej maske, ale na stope je mu polícia a novinár Fandor...
Film Žandár zo Saint-Tropez triumfoval v roku 1964, filmový štáb sa správne rozhodol kuť železo za horúca, vsadili na postavu Fantomasa a tak ešte v tom istom roku uzrel svetlo sveta prvý diel. O rok neskôr nasledoval Fantomas sa hnevá a po ďalšom roku bol natočený Fantomas kontra Scotland Yard. Vo Fantomasovi sa Louis de Funès opäť na place stretol s vtedy veľmi populárnym Jeanom Maraisom (prvýkrát si spolu zahrali v roku 1953), ktorý si tam strihol dvojúlohu - hral postavu Fantomasa aj novinára Fandora a obidve zvládol na výbornú. Protipólom chladného a kľudného Fantomasa bol malý plešatý nervózny komisár Juve, ktorého stvárnil Funès. Táto dvojica k sebe vo filme dokonale zapadla a bavila divákov. Boli to profesionáli, naplno oddaní svojej profesii. V súkromí však herci Funès a Marais priateľmi neboli, najmä Marais sa správal k Funèsovi dosť odmerane. Niektoré zdroje hovoria, že svoju úlohu zohrali Funèsove občasné narážky na Maraisovu homosexualitu, iné zdroje hovoria, že Marais mal až príliš výstredné a extravagantné správanie, okázalé ženské pohyby a spôsoby... avšak pravda bude zrejme tá, že si Funès a Marais jednoducho ľudsky nerozumeli. Funès bol cholerik, občas výbušný, práve sa stal slávny a údajne bol pri natáčaní niekedy nepríjemný k menej skúseným kolegom. Dokázal sa síce ospravedlniť, avšak niekedy príliš neskoro a znepriatelil si mnohých kolegov. Marais mu tento náhly vzostup možno závidel, z minulosti bol totiž zvyknutý hrať hlavné role, no i on si z koláča slávy mal ešte poriadne odhryznúť. Ani pred novinármi nešetril Marais voči Funèsovi kritikou:
„Jeho talent je založený na zlej nálade. Nemám takých ľudí rád... Nikdy som nepochopil, ako sa tento herec druhoradých úloh mohol dostať medzi hviezdy."
Marais a Funès však pôsobili na place väčšinou profesionálne, súkromie išlo do úzadia a do svojich rolí vložili všetko. Z pohľadu diváka všetko fungovalo a režisér André Hunebelle si vydýchol, nakoľko s problémami medzi Maraisom a Funèsom nepočítal... Do role Fandorovej snúbenice Heleny angažoval populárnu a krásnu Mylène Demongeotovú, avšak jeho očakávanie príliš nesplnila, nakoľko Marais a Funès ju herecky zatienili. Marais sa vo svojej dvojúlohe cítil skvele, pretože splňovala jeho túžbu po prezliekaní za rôzne postavy. Kaučuková maska Fantomasa mu však počas natáčania prinášala problémy, pretože film sa robil počas leta. Celé to trvalo dva mesiace a v novembri 1964 už mal Fantomas na konte úspešnú premiéru. Film uspel v Európe, ale aj v Spojených štátoch amerických a Japonsku. Diváci boli nadšení a filmový štáb už mal v hlavách ďalšie pokračovanie. V druhom dieli sa objavil aj Funèsov syn Olivier, čo malo pre Funèsa veľký význam. Rád by totiž videl syna ísť vo svojich šlapajách. Napokon si spolu zahrali v šiestich filmoch. Jeho starší brat Patrick hral len v jednom filme, pretože mu viac imponovalo štúdium medicíny.
„Otec nerád pracoval s režisérmi, ktorí nemali zmysel pre humor." - povedal Olivier de Funès. „Nedostatok ich nadšenia bral otec ako brzdu pre svoju kreativitu. Bol k režisérom kritický, ale to bol aj sám k sebe. Snažil sa zdokonaliť všetko, čo sa zdokonaliť dalo."
Louis de Funès spoznal počas natáčania aj ďalšie riziká hereckého povolania. V scéne, kedy Fantomas uniká v helikoptére, visí Funès na žeriave. Keďže sa záber musel viackrát opakovať, Funès visel zavesený za ruky dosť dlhý čas. Jeho svaly dostali zabrať, neskôr chodil aj na rehibilitácie a ruky mu už nikdy nefungovali ako predtým...
Fantomas baví aj po rokoch, dej má len málo hluchých miest, hoci scény, ako Funès šoféruje auto a za ním sa premieta na plátne film, už v 21. storočí vyzerajú komicky... podobne je poznať, že zábery sopky chrliacej lávu sú z inej produkcie (dokumentárneho filmu). Hoci Fantomasa inšpektor Juve nikdy nechytil a ani sme nespoznali jeho pravú tvár :), táto trilógia významne podčiarkla Funèsovu popularitu a potvrdila jeho status hviezdy prvej veľkosti. Na Jeana Maraisa však už nečakali žiadne významné filmové role, jeho hviezda pomaly vyhasínala a s Funèsom sa pri natáčaní už nikdy nestretli.
A nakoniec jedna zo scénok trilógie :)
Zdroj: Jiří Žák - Louis de Funès - Lidé jsou komedianti, my jsme herci.
