Pôžitkári (1965) sa veľkej odozvy nedočkali, o málo úspešnejšie dopadol Veľký flám (1966), no kráľom tejto trojice bol jednoznačne druhý diel Žandárov s názvom Žandár v New Yorku. Písal sa rok 1965 a polícia pod vedením veliteľa Gerbera (Michel Galabru) má za úlohu reprezentovať Francúzsko na medzinárodnom zjazde polície v New Yorku. Úloha to však nebude triviálna, pretože žandári nemajú potrebné jazykové znalosti a tak je Ludovic Cruchot poverený, aby kolegov týmto znalostiam priučil. Táto výuka vyvolá množstvo komických scén, o ktoré nie je vo filme núdza. Režisér Jean Girault varil z osvedčených ingrediencií, ktoré preslávili dielo Žandár zo Saint-Tropez a aj tentoraz sa divák bavil. Napríklad na scénke „My flowers are beautiful" alebo ako príde Funès do recepcie hotela v New Yorku a spustí „Do you speak English?" :-)
Po pomerne dobrom úspechu filmu Funès neoddychuje, ale v priebehu ďalších rokov usilovne natáča. Grand restaurant pána Septima, Senzačné prázdniny či Topiaci sa stebla chytá ale popularitu Fantomasa ani zďaleka nedosiahli a Tetovaný mal byť hitom, no nestalo sa tak. Starnúci Jean Gabin bol síce v tom čase ešte veľká hviezda, no mladší režiséri ho už neangažovali a Gabin týmto faktom čoraz viac trpel, čo sa prejavovalo na jeho nálade počas nakrúcania s Funèsom. Napriek tomu Tetovaný zaznamenal pomerne dobrú divácku odozvu. Režisér Jean Girault sa ale nevzdával a séria o Žandároch mala podľa neho stále čo povedať. Partia sa teda opäť stretla a v roku 1968 prišiel do kín Žandár sa žení. A Funès stále zvládal hektické tempo. Hibernatus a Piti piti pa, to boli celkom dobré filmy, ktoré stihol nakrútiť v rokoch 1969 a 1970. Diváci však o ne veľký záujem neprejavili. V tomto roku sa už premietala na filmových plátnach aj štvrtá séria Žandár vo výslužbe. V roku 1973 však bolo Louisovi zhora dopriaté zažiariť ešte raz. Film Dobrodružstvá rabína Jákoba, v ktorom bol Funès jedinou hviezdou, plní kinosály tak, že praskajú vo švíkoch. Toto dielo je však sprevádzané zložitou medzinárodnou politickou situáciou a natáčanie je negatívne ovplyvnené obvineniami z rasizmu a únosom lietadla. Udalosti sa Funèsa psychicky dotknú, veď on chcel len baviť divákov.... ale myšlienkami je už pri ďalšom filme. A tu si prvýkrát vyberie jeho životný štýl prvú daň. V marci 1975 prekoná infarkt myokardu, no o rok už točí Krídelko alebo stehienko.
Píše sa rok 1978, Funèsove filmy sa hrajú v mnohých francúzskych kinách a publikum už začína byť trochu presýtené. Nikto netuší, že Funès má pred sebou posledných päť filmov, ktoré žiaľ mnohí zaradia medzi to najhoršie v jeho filmografii. Režisér Jean Girault jasne vidí pokles záujmu a preto sa snaží obnoviť zapadajúcu slávu Žandárov. Ale neuspel. Natáča sa predposledný diel Žandár a mimozemšťania, ktorý je pre mnohých už len trápnym pokusom nadviazať na dávne úspechy. Funès je z reakcií verejnosti rozčarovaný a čoraz viac sa uzatvára za múry svojho zámockého sídla, kde sa venuje ružiam a zeleninovej záhrade. Rozhovory poskytuje len výnimočne a na verejnosti sa objavuje len zriedka. Prejdú štyri roky a neuspeje ani posledný diel Žandári a žandárky, ktorý je vystavený nemilosrdnej kritike...
Umiera režisér Jean Girault, zakrátko aj Louis de Funès. Veľké diela francúzskej kinematografie však mnohých bavia aj po vyše polstoročí.
A nakoniec jedna zo scénok :)
Zdroj: Jiří Žák - Louis de Funès - Lidé jsou komedianti, my jsme herci.
Fotky: http://www.cinema-francais.fr/
