Po porážke pri Little Big Horne armáda prenasledovala Indiánov už neustále a tak Sediaci Býk unikol do Kanady, no Šialený Kôň odmietal opustiť svoju zem, ktorá im bola navyše potvrdená Laramijskou zmluvou z roku 1868. Napokon ale aj Šialený Kôň kapituloval (rozviazal svojmu koňovi chvost) a priviedol 5. mája 1877 necelú tisícku svojho ľudu do rezervácie Fort Robinson v Nebraske (na obrázku).
Spolu s ním prišli poslední neskrotní lakotskí bojovníci (medzi nimi aj náčelník Mrakodrap), avšak nedostatok zveri a hlad žien a detí ich úplne demoralizoval a nemohli ani pomyslieť na odpor. Prišli však aj preto, lebo americká vláda trestala neskrotnosť voľne žijúcich tlúp škrtením prídelov v rezerváciách. Zvláštna logika, zákerná, ale účinná. Vo Fort Robinson museli ľudia Šialeného Koňa odovzdať zbrane a žiť zo skromných prídelov vlády. Na druhej strane sa deti mohli pokojne hrať bez strachu z útoku vojakov.
Obrázky: vľavo údajne jediná fotografia Šialeného Koňa, vpravo náčelník Mrakodrap (Touch The Clouds).
Vo Fort Robinson sa odohral aj pamätný rozhovor medzi Šialeným Koňom a Červeným Oblakom.
Červený Oblak: „Prečo si prišiel tak neskoro? Naši ľudia tu kvôli tebe veľa trpeli."
Šialený Kôň: „Prečo si sa tak skoro vzdal?"
Červený Oblak bol spolu so Škvrnitým Chvostom hlavný rezervačný náčelník a veľmi skoro zistil, že mladí stále obdivujú Šialeného Koňa (vtedy približne 33 ročného) a predpokladal, že sa znovu môžu pomaľovať bojovými farbami a začať novú vojnu proti belochom. Málokoho napadlo, že bez zbraní to nemôžu dokázať, no intrigy proti Šialenému Koňovi sa už šírili ako mor. Ten sa, napriek zákazu, preto rozhodol odísť do rezervácie svojho slávneho strýka - Škvrnitého Chvosta. Armáda okamžite vyslala za uprchlíkmi hliadku a prinútila ich vrátiť sa. Niekedy v tom čase dostal Šialený Kôň pozvanie do Washingtonu na jednanie s prezidentom - „Veľkým otcom", no odmietol:
„Môj otec je pri mne a medzi mnou a Veľkým Duchom nie je žiadny iný Veľký otec."
Obrázky: vľavo náčelník Lakotov - Oglalov Červený Oblak (Red Cloud), vpravo náčelník Lakotov - Bruléov Škvrnitý Chvost (Spotted Tail).
Udalosti potom nabrali rýchly spád. 5. septembra bol pod zámienkou rozhovoru s veliteľom Šialený Kôň vlákaný do väzenia. Keď odhalil podvod, rozhodol sa brániť nožom, no ruku mu zadržal dávny priateľ Malý Veľký Muž (ktorý už bol členom Indiánskej polície), strhla sa šarvátka, aby Šialeného Koňa následne jeden z vojakov prebodol bajonetom. Šialený Kôň sa okamžite zviezol k zemi. Pred väzením boli zhromaždení Indiáni, napätie rástlo, ale vojakom sa krízu podarilo zažehnať. Šialeného Koňa zaniesli k doktorovi a barak dali strážiť. Nikoho nepustili dnu, problémy robili dokonca aj žene Šialeného Koňa - Čierny Šál - no napokon ju pustili.
Obrázok: Malý Veľký Muž (Little Big Man) z kmeňa Lakotov - Oglalov.
Šialený Kôň čoskoro vážnym zraneniam podľahol (ošetrujúcemu lekárovi odmietol ľahnúť si na „posteľ belocha") a nocou sa postupne šíril plač ľudí, ktorý smútili za veľkým náčelníkom a bojovníkom. Jeho smrťou sa definitívne skončil odpor Lakotov, ale ktovie ako by pokračovali Indiánske vojny, keby Šialený Kôň nebol zabitý, ale spojil sa so Sediacim Býkom. Mnohí Lakotovia verili, že spolu by im ubránili aspoň kúsok zeme a lepšie podmienky.
Keď Šialený Kôň umrel, jeho rodičia ho ráno odviezli na voze a pochovali jeho telo na neznáme miesto. Nikdy nikomu nepovedali, kde ich syn leží...
„Život je len tieňom našich snov..." (Šialený Kôň / Tashunca Uitco)
Obrázok: údajne druhá fotografia Šialeného Koňa, ale s najväčšou pravdepodobnosťou na nej nie je Šialený Kôň.
