Začiatok cesty sa niesol v znamení krásneho počasia. Neskôr však začalo mrznúť a pridal sa vietor a sneženie. Vojaci začali reptať, pretože v ťažkých podmienkach prešli 100 míľ a pri Tongue River skonštatovali, že nevideli ani stopy po žiadnych Indiánoch. Až 16. marca neďaleko Powder River objavili stopy po množstve Indiánov. Predpokladali, že ide o Oglalov Šialeného Koňa. Tento fakt bol často spochybňovaný, stopy vraj patrili len Čejenom, ktorí opustili rezerváciu, avšak niekoľko vojakov aj Indiánskych stopárov neskôr svorne tvrdilo, že počas boja videli unikať z tábora Šialeného Koňa s malým dieťaťom v náručí.
Obrázky: vľavo generál Crook, vpravo plukovník Reynolds
Crook - nakoľko spozorovali asi 60 lovcov - dospel k presvedčeniu, že divosi ich objavili a preto zavelil k útoku. Nepoužil ale plnú silu, na Šialeného Koňa poslal Reynoldsa iba s tromi vojenskými jednotkami. Putovali celú noc a za svitania 17. marca našli asi 100 típí (65 oglalských a 40 čejenských) pod skalným masívom neďaleko rieky Powder, asi 10 míľ nad jej sútokom s Little Powder. Indiáni sa cítili v bezpečí, nepostavili žiadne stráže a tak sa vojaci priblížili nepozorovane až k táboru a napadli ho. Za krátky čas sa zmocnili mnoho poníkov, zásob v stanoch a prinútili divochov uniknúť na strmý svah za táborom. Reynoldsovi vojaci však nedokázali obsadiť skaly, zbytočne sa venovali skúmaniu koristi a tak zakrátko boli pod paľbou Indiánov, ktorí boli krytí v skalách a ťažko zasiahnuteľní. Vojaci museli ustúpiť a boli pod takou paľbou, že zanechali ranených napospas Lakotom. Zapálili stany a ustupovali celú noc proti prúdu Powder River, mnohí utrpeli silné omrzliny a navyše im Indiáni odohnali ukoristené stádo 700 poníkov. Títo Indiáni pri návrate narazili na Crooka, ktorý im 200 poníkov pochytal. Crook privítal v základnom tábore pri Clear Creeku Reynoldsa so značným podráždením a pohrozil jemu a jeho priamym podriadeným vojenským súdom, čo neskôr aj splnil. V ďalšie dni prišlo ešte k menším šarvátkam s Indiánmi, no Crook bol už natoľko znechutený, že nechal všetkých 200 poníkov postrieľať a zavelil k návratu.
Neskôr skonštatoval: "Po tomto boji získali Indiáni viac sebadôvery, ako kedykoľvek predtým. Indiáni z rezervácií sa otvorene pripájali k svojím divokým bratom."
Ľudia Šialeného Koňa sa medzitým spojili s Čejenmi náčelníkov Dva Mesiace a Drevená Noha (na obrázku).
Spolu potom hovorili o ďalšom postupe a zhodli sa, že sa znovu vydajú na bojový chodník proti belochom. Pri Powder River sa pripojili k Sediacemu Býkovi a spolu zamierili k rieke Tongue, kde zvolal na apríl najvyšší náčelník Lakotov Sediaci Býk veľký snem, aby zo svojím zástupcom Šialeným Koňom bojovo naladil aj ostatné kmene. K Siouxom sa samozrejme pripojili Čejeni a takisto dosť Arapahov. Navyše s nastávajúcim letom tradične prichádzali rezervační Indiáni a významne posilnili už aj tak početnú a bojachtivú armádu Sediaceho Býka.
Slovné spojenie "rezervační Indiáni" je ale nepresné. V roku 1876 si totiž tisíce divých Lakotov chodievalo po prídely do rezervácií, no trávili tam len zimu a na jar sa opäť pripájali k tým, ktorí permanentne žili mimo rezervácií (mali povolené doplniť si lovom chudobné vládne prídely hovädzieho mäsa). Sediaci Býk s týmto faktom teda automaticky počítal.
Celý máj 1876 trávilo toto obrovské indiánske teleso (asi 900 típí, čo je približne 2000 bojovníkov) lovom bizónov pozdĺž rieky Rosebud. V druhom júnovom týždni usporiadal Sediaci Býk náboženský obrad Tanec slnka, v ktorom plánoval ešte viac vyhecovať súkmeňovcov do boja proti belochom a pripraviť sa na obranu svojej zeme. Zišli sa tam takmer všetci veľkí náčelníci - Šialený Kôň, Veľká Cesta, Gall, Vraní Král, Tupý Nôž, Inkpaduta a ďalší. Tanečníci sa očistili v potnej chyži, postili sa a modlili. Potom si ľahli okolo stromu a bola im prepichnutá koža na hrudi alebo chrbáte, pod ktorú sa im pretiahla surová bizónia koža a tanečníci sa postavili a viseli vlastnou váhou na remeňoch, kým sa neodtrhli alebo pokiaľ vydržali znášať bolesť. Sediaci Býk si 100 krát zarezal do tela, 2 dni tancoval a hľadel do slnka, upadol do tranzu, pričom prosil "Veľkého ducha" o víziu pre svoj ľud. Keď potom omdlel od vyčerpania a jeho priateľ Čierny Mesiac mu pomohol vstať, porozprával Býk ostatným víziu:
"Bratia, videl som veľa belochov na koňoch. Nespočetne. Ale potom som uvidel, že všetci do jedného v boji s nami zahynuli."
Obrázok: náčelníci Lakotov Sediaci Býk a Vraní Kráľ
Sediaci Býk teda 14. júna 1876 predpovedal veľké víťazstvo. Vízia nehovorila o mieste boja ani o presnom dátume, tento však nemohol byť príliš vzdialený. Pripomenul však, že jeho vízia hovorila aj o tom, že zahynie pár Indiánov a takisto o tom, že víťazstvo bude úplné len vtedy, ak nebudú okrádať a zohavovať zabitých vojakov.
A za 11 dní sa mala Býkova vízia do bodky naplniť pri riečke Little Big Horn. No týždeň predtým prišlo ešte k významnej bitke pri Rosebude.
