Lakotovia, nazývaní aj Teton Siouxovia, sa delia na sedem podkmeňov. Oglalov (v preklade „roztrúsení" alebo „rozdelení"), ktorí boli najpočetnejší, ďalej Bruléov, Hunkpapov, Mnikhonžuov, Itazipčov, Sihasapov a Oohenunpov. Dakotovia sa delia na dva kmene západných - Yankton a Yanktonai a štyri kmene východných, spoločne označovaných ako Santí. Spomeňme si významné osobnosti z niektorých týchto kmeňov: Šialený Kôň alebo Červený Oblak z kmeňa Oglalov, či Sediaci Býk alebo Žlč, ktorí patrili k Hunkpapom.
Niekedy koncom 17. storočia začali Siouxovia postupne migrovať z Minnesoty k rieke Missouri a časom až k Čiernym Horám. Toto územie ohraničovala na juhu rieka Platte, na severe rieka Yellowstone a na západe Bighorn Mountains. Lakotovia predstavovali lovcov bizónov južne od Missouri, Dakotovia skôr lesných lovcov v jej hornom toku. Lakotovia teda postupne ovládli prérie a Dakotovia lesy. Dôvod ich migrácie z Minnesoty nie je presne známy, objavili zrejme bohatšie lovištia a svoje zohrali aj vojny s indiánskymi susedmi. Pri migrácii zviedli boje s Čejenmi a Omahmi, ktorých však vytlačili na severozápad.
Zaujímavosťou tohto obdobia je, že Siouxovia vtedy nemali kone, tie však postupne spolu so strelnými zbraňami začali získavať od obchodníkov. Koncom sedemnásteho a v osemnástom storočí putovali Siouxovia k prameňom Missouri, kde sa konali akési trhy, aby sa tu zásobili rôznym európskym tovarom výmenou za kožušiny. Putovanie pešo však bolo náročné, denne dokázali prejsť iba niekoľko míľ, pričom im préria hrozila letnými požiarmi a poskytovala chudobné zásoby dreva, toto ale bolo vykúpené nedoziernymi stádami bizónov, ktoré ešte nemali o svojom tragickom konci ani tušenie. Tragický koniec však Siouxovia priniesli Omahom, Iowom aj Otom. Tieto kmene museli vzdorovať vojnovým výpravám Lakotov, až napokon podľahli početnej presile vyzbrojenej aj strelnými zbraňami. Keď boli tieto poľnohospodárske kmene vytlačené, pustili sa Lakotovia s Dakotmi do Arikarov. Najprv úspešne, neskôr sa však Arikarovia ozbrojili a zohnali si aj kone od Francúzov a Kiowov. Medzi rokmi 1772 - 1780 ale museli Arikarovia čeliť hroznejšiemu nepriateľovi, ako boli Siouxovia. Napadli ich tri epidémie kiahní, ktoré zdecimovali dvadsaťtisícový národ na pätinu populácie. Do konca osemnásteho storočia tak boli Arikarovia vytláčaní stále ďalej na sever a Lakotovia mohli postupovať ďalej na západ, až napokon objavili Čierne Hory - Black Hills. Tie v tom čase obýval kmeň Čejenov, ktorého príslušníci mali kone a Lakotovia ich od nich začali získavať. S príchodom zimy sa ale Lakotovia sťahovali naspäť k Missouri, od čoho však postupne upustili a vrhli sa na Čejenov. Po istej dobe však s nimi uzavreli spojenectvo a svoju nenávisť zamerali na Kiowov a Crowov (Vraních Indiánov).
Lakotovia mali osvedčenú bojovú metódu. Po letnom love bizónov usporiadali náboženský obrad Tanec slnka (zvyčajne blízko Black Hills) a potom vyrazili na vojnový chodník proti indiánskym nepriateľom v počte niekoľko sto mužov. V tomto období ešte Siouxovia nezabíjali každého belocha, na ktorého narazili. Obchodníkov potrebovali a kazateľov rešpektovali. Orientovali sa na lovcov alebo rôzne menej početné výpravy. Na ich súčasnom území ešte takmer nijakí belosi neboli. Prvá polovica devätnásteho storočia teda zastihla Siouxov v období hojnosti, ktorú im dávali bizóny, dostatok koní a zver aj drevo z Čiernych hôr. Tieto sa postupne stali srdcom ich novej zeme, posvätným miestom.
Zdroj: George E. Hyde - Lid Rudého Oblaka
Zdroje obrázkov: http://www.firstpeople.us/, http://www.ushistoryimages.com/
