História si v ére samostatného Slovenska nepamätá, aby mužstvo, ktoré bolo nováčikom z nižšej súťaže, sa stalo víťazom a postúpilo do najvyššej súťaže. Týmto úspešným tímom bol TJ Spartak Myjava. Kopaničiari mali skvelý, konsolidovaný káder s dobrým ekonomickým zázemím, a preto suverénne pôsobenie v súťaži nie je pre nich prekvapením. Tréner Ladislav Hudec mal vo väčšine zápasov dôvod na radosť a spokojnosť so streleckou efektivitou, ako aj s nízkym počtom inkasovaných gólov v sieti skúseného gólmana Solničku. Spartak prehral iba dvakrát a to len najtesnejším rozdielom (v 3. kole v Michalovciach a v 17. kole v Moldave). Myjava sa v 12. kole pevne usadila na špici tabuľky, vybudovala solídne divácke zázemie (v poslednom kole ju prišlo podporiť vyše tisíc divákov), budujú nový štadión a toto všetko môže byť pre nich podporou aj v náročných bojoch v Corgoň lige.
Druhé miesto obsadil ďalší nováčik, FO ŽP Šport Podbrezová. Mužstvo podávala počas celej súťaže sympatický výkon a až do predposledného kola dýchalo na chrbát myjavského Spartaku. V Podbrezovej majú už tradične veľkú devízu - záujem divákov o futbal, hoci Podbrezová pamätá časy spred pár rokov, kedy sa na štadióne objavilo aj viac ako 3000 divákov! Týmto sa zriedkakedy môžu pochváliť corgoňligové družstvá. Oporou mužstva boli hlavne strelci Tomáš Čekovský, ktorý sa stal so 14 gólmi spolu s myjavským Sládekom kráľom strelcov a tiež nigérijský legionár Tubonemi.
Príjemným prekvapením bol MFK Dolný Kubín. Oravci dokázali obstáť aj v ťažkých zápasoch - zdolali Rimavskú Sobotu 4:0, porazili aj Podbrezovú, dokonca aj na jej ihrisku. Kanonier Ujčík výrazne pomohol mužstvu svojou streleckou potenciou, vsietil 11 gólov. Na 3. miesto však mužstvo inkasovalo priveľa gólov (42), takže otázka obrany je pre nich výzvou do budúceho ročníka.
ŠK SFM Senec skončil síce na lichotivom 4. mieste a v niektorých zápasoch zažiaril, no v niektorých stratil body úplne zbytočne. Potrápil Myjavu na jej ihrisku (0:0), na ihriskách súper bol celkovo pomerne úspešný, no v 32. kole pustil doma perie s Liptovským Mikulášom a takisto s lídrami súťaže veľa bodov nezískal.
Zástupcovia južného Slovenska, MŠK Rimavská Sobota, si oproti minulému ročníku pohoršili o 3 priečky a musia sa uspokojiť s 5. miestom. Chýbala im výraznejšia strelecká osobnosť, pričom najlepším strelcom sa stal Sedlák so 7 gólmi. Rimavčania vedeli zabodovať aj na ihriskách súperov, no stratili dosť bodov na domácom trávniku a známe „môj dom môj hrad" v ich prípade príliš neplatilo.
Sklamaním boli MFK Zemplín Michalovce. Štvrté miesto z predchádzajúceho ročníka zostalo za horami za dolami, mužstvo často prehrávalo a najmä v jarnej časti herne nepresvedčili. Pritom nezačali zle a po 11. kole boli dokonca na čele tabuľky. Nepomohlo im ani hosťovanie Roberta Ráka, ktorý sa zranil a tak vedenie klubu riešilo situáciu odvolaním skúseného trénera Petrželu, ktorého nahradil Albert Rusnák. Víťazstvo v poslednom kole na pôde Dolného Kubína bolo malým zábleskom popri množstve stratených bodov v priebehu súťaže.
Medzi osvieženia súťaže patrili v tomto ročníku jednoznačne aj futbalisti MFK Ružomberok B. Konečné 7. miesto je pre zverencov Rusnáka úspechom, pretože ich cieľom bola záchrana, keďže po minulé roky pravidelne bojovali do posledného kola o záchranu a tomuto vyčerpávajúcemu boju sa úspešne vyhli. Málokto čakal ružomberskú rezervu v konečnom účtovaní v tabuľke takto vysoko.
A v tejto fáze sa už dostávame medzi kluby, ktoré si pohoršili a menej či viac sklamali. MFK Dubnica mala nôž na krku. Jej priaznivci aj futbalová verejnosť od klubu tajne dúfali v návrat do Corgoň ligy, no už úvod súťaže nastavil futbalu v Dubnici pravdivé zrkadlo. Strelcom sa nedarilo, mužstvo strácalo body ako na bežiacom páse a keď zaznamenali prvé víťazstvo až v 9. kole, začalo sa šuškať o tom, že v Dubnici budú napokon radi, keď si udržia prvoligovú príslušnosť. Tieto čierne vízie sa ale nenaplnili, Dubnica hlavne na jar zabrala a v tabuľke obsadila 8. miesto.
„Mužstvo remíz" FK Bodva Moldava si tiež pohoršila. Moldava sa môže „pochváliť" prehrou v Podbrezovej 0:7, no i víťazstvom 1:0 nad Spartakom Myjava. Najčastejším výsledkom mužstva z východu bola bezgólová remíza. „Pochváliť" sa tiež môžu počtom žltých kariet - hráči Moldavy ich videli najviac, až 77 krát!
Viac sa čakalo aj od Tatranu Liptovský Mikuláš. Oproti minulému roku sa dosť prepadli a budúci rok budú mať čo robiť, aby nenastal ešte horší scenár. Tréner Kurek mal pred koncom súťaže ťažkú úlohu, v mužstve nastal lazaret, ktorý skomplikoval záchranárske práce. Tie im však svojou hrou uľahčili Lučenec s Petržalkou...
LAFC Lučenec už minulú sezónu naznačil pokles formy (prepadol sa o 5 priečok) a tento pokles potvrdil. Málokto však čakal, že už pár kôl pred koncom bude pevne na zostupovej priečke. Trápila ich nemohúcnosť v útoku (napr. medzi tretím a šiestym kolom nestrelili ani gól) a deravá obrana (0:4 v Rimavskej Sobote, 0:4 v Michalovciach, 0:5 v Myjave či 0:7 v Podbrezovej), inkasovali najviac gólov zo všetkých mužstiev (65). Herné umenie hráči často nahrádzali zbytočnými faulami a tak jedno prvenstvo predsa len získali - 6 červených kariet.
Najslabším mužstvom súťaže bolo FC Petržalka 1898. Jediný bratislavský zástupca v prvej lige sklamal na celej čiare. Petržalčania boli po 10. kole na slušnom 5. mieste, no vyhrali naposledy v 15. kole, na ihriskách súperov ani raz a to sa nemohlo neprejaviť. V zápase pravdy, v poslednom 33. kole, prehrali na ihrisku predposledného Lučenca 0:2 a potvrdili pozíciu outsidera. V poslednom domácom zápase sa s mužstvom prišlo rozlúčiť 200 najvernejších divákov, ktorí so smútkom odprevadili klub so slávnou minulosťou do nižšej súťaže. Všetci dúfame, že Petržalka nebude nasledovať osud futbalistov Púchova...
Fotky: www.spartakmyjava.sk, www.zpfutbal.sk
