Na úvod je potrebné podotknúť, že každý jeden štát Indie má odlišný štýl kuchyne. Moja host family pochádza zo štátu Tamil Nadu, ktorý sa nachádza celkom na juhu Indie. Taktiež je veľký rozdiel ak uvažujeme o indickej domácej strave a o stravovaní v indickej reštaurácii, či dokonca hinduistickom chráme...
Pozrime sa teda na to, ako vyzerá domáca kuchyňa južných Indov. Ich stravovanie znie na prvý pohľad jednoducho. A to z toho dôvodu, že každé domáce jedlo obsahuje ryžu, chapati (placky) a daal (polievka zo žltého hrachu). Ibaže indická ryža sa mierne odlišuje od tej našej. Jej zrná sú dlhšie a zároveň sa varí špeciálnym spôsobom. Do parného hrnca s píšťalkou sa naleje voda a do tej sa vloží nádobka s ryžou. Celý proces varenia je nepríjemný vďaka píšťalke, ktorá zapíska 10krát a to je znamenie, že je ryža hotová. Takáto ryža má zaručene prírodnú chuť, keďže do nej nebola pridaná žiadna soľ, či olej. Preto určite nemôžte jesť túto ryžu osamote. Na to slúži daal, ktorý Indovia s ryžou zmiešajú. A zmiešavajú ju netypickým spôsobom - s prstami! Pôvodne totiž Indovia jedli výlučne s prstami a v niektorých štátoch Indie je to tak doteraz. Keď 8-ročný synovec mojej host mum zbadal ako jem daal a ryžu s lyžičkou, začudovane a pobavene sa ma spýtal: ,,Však si si ty nikdy necvičila ako jesť s prstami?" Z toho badať, že i keď Ind žije v USA, snaží sa zachovať tradície a učiť aj svoje deti jesť s prstami. Avšak, samozrejme, každý americký Ind dokáže jesť i s príborom.
Tretia základná surovina - chapati, je vlastne obyčajná placka z múky, vody a soli. Tá má však tiež zvláštny spôsob prípravy. Babička mojej host mum je veľmi tradičná, a preto z Indie priniesla železný dierkovaný držiak, ktorý sa umiestni nad sporák. Každé jedno chapati sa nafúkne do bubliny, pridrží sa chvíľu vareškou a následne sa bublina spľasne. Takéto chapati sa trhá a je s daalom, či rôznymi chutney. Dal môže mať rôzne verzie. Môže sa zmiešať s rajčinami, cibuľou, zemiakmi, základom môže byť šošovica, či iný druh hrachu.
Čo sa týka korenia, to nachádzame hlavne v chutney. Či už je to kokosové alebo rajčinové chutney, väčšinou obsahuje zelené alebo červené chili, cesnak a zázvor. Majú skvelú osviežujúcu chuť, hoci si na ich pikantnosť treba najskôr zvyknúť. Kokosové chutney je perfektnou prílohou pre tzv. indické palacinky - idli. Príprava sa podobá našim pareným buchtám. Avšak konečný tvar a veľkosť idli by som skôr prirovnala k našim dolkám.
Indovia tiež obľubujú pridávať do jedál istú rastlinu, ktorá tvarom pripomína ďatelinu. V hindi má táto rastlina názov methi, čo je v slovenčine senovka grécka. Kým my ju používame ako korenie, či doplnok výživy, Indovia ju používajú čerstvú do placiek thepla, či červených zemiakov.
Zvyčajná zelenina ako karfiol, rajčiny, zemiaky, hrášok a iné sa zmiešavajú s jemným korením kurkuma. Varia a pražia sa na troške olivového oleja a horčičných semienok.
Nezabudnime však na dôležitý fenomén - väčšina indických jedál je vegetariánskych. Toto odopieranie mäsitých jedál spočíva v hinduistickej filozofii. Posvätnosť kravy je predsa všeobecne známa. Čo však už nie je veľmi známe, je fakt, že existuje množstvo mäsitých indických jedál. Tie sú konzumované len v niektorých štátoch Indie. Avšak mäso sa stáva stravou aj pre Indov, ktorí žijú v USA a držia sa pravidla, že americké kravy posvätné nie sú. To by sme mali stručné nahliadnutie do domácej kuchyne južných Indov. Ako to však vyzerá v reštauráciách? (por. Manuál indickej kuchyne - 2. časť)
