A preto v rade pred touto v New Yorku, trpezlivo stoja zákazníci, z ktorých 99% je indického pôvodu. To jedno percento som zapríčinila ja a 2 zmätené, no odhodlané Američanky, ktoré sa museli pri jedálničku pýtať okolo sediacich, čo je to vlastne dosa a papadam. Keďže ja som v tom čase bývala u mojej host family nejaký ten polrok, vedela som veľmi dobre, čo sa pod týmito názvami skrýva.
Dosa je mimoriadna v tom, že má obrovské rozmery. Existuje veľké množstvo rôznych druhov dosa, ale v reštaurácii je najobľúbenejšou papierová dosa. Je to obrovská chrumkavá placka vyrobená z ryže a šošovice, zvinutá do rolky. Jej veľkosť zvyčajne zaberie polovicu stola (ak nie celý) a tanier nikdy nie je dostatočne veľký. Táto dosa sa obyčajne podáva s 3 druhmi chutney: kokosovou so zeleným chili, kokosovou bez chili a rajčinovou chutney. K dose sa pridáva i malá miska so sambar. Je to polievka uvarená z veľkého množstva rôznej zeleniny, z ktorej spomeniem môj obľúbený baklažán, tekvicu, reďkovku, či ibištek jedlý, ktorý dodáva i iným indickým jedlám olejnatú a zároveň horkastú chuť. Papierová dosa môže byť prázdna, ale aj plnená zemiakovou plnkou s cibuľou, či špeciálnejším pikantným paneerom (indickým syrom). Vtedy má už iný tvar - je to obrovský prekladaný obdĺžnik a obsahuje iný druh šošovice.
Druhým jedlom, ktorému holduje môj host dad je ryžový papadam. Je to tiež placka, ktorá sa vypráža na oleji a chutí takmer ako naše biele zemiakové lupienky. Papadam sa servíruje na zvláštnom tanieri. Nachádza sa takmer v strede tohto taniera a pod ním je mix z vypukanej ryže (naše burizony), zeleniny a korenia. Okolo neho sú menšie priehradky s rôznym druhom jedla. Z ľava doprava bývajú umiestnené: zmes zemiakov a špeciálnej indickej fazule s korením, jogurt so zeleninou na upokojenie pálenia v hrdle, cvikla s korením, kaša na opätovné upokojenie pikantnosti, už spomínaný sambar a nakoniec dezert oranžovej farby. Tento dezert pripomína sladkú kašu obohatenú o korenie kardamon, ktoré mu dodáva špeciálnu sviežu a aromatickú chuť.
A aby sme neostali len pri reštauráciách, treba doložiť skutočnosť, že Indovia majú aj svoje vlastné fast foody, či po slovensky rýchle občerstvenia. Takisto majú i vlastné cukrárne. Sú natoľko jedinečné, že ich vybudovali i v jednom indickom mestečku v New Jersey. Iselin je takou zmenšeninou tradičného indického mesta. Nájdete tu množstvo predajní odevov so sárí (väčšinou v svadobnom podaní), indické klenotníctvo, indické kino (kde sa v prevahe premietajú indické filmy), indické potraviny (so všetkými surovinami, ktoré nie sú dostupné v amerických predajniach), indické cukrárne, indické fast foody, či bistrá orientované na dosy.
Prizrime sa krátko k indickému fast foodu. Pani puri - malé vyprážané duté loptičky vyrobené z hrachu. Na tomto jedle ma absolútne uchvátil spôsob, akým sa konzumuje. Loptičku totiž musíte prepichnúť. Vytvoríte väčšiu dieru a do tej nasypete už vopred pripravené malé kocky zemiakov, čierny cícer, a zelené fazuľky. Toto všetko zalejete najprv zeleným mätovým chutney s chili a na záver červeným sladkým chutney z ďatlí. Takúto neobyčajnú loptičku si jedným šmahom vhodíte do úst. A v ústach vám jednoducho nastane nevídaný výbuch chutí. Chrumkavosť loptičky vystrieda známa chuť zemiakov, so zvláštnou príchuťou cíceru a náznakom neznámych fazuliek. No a v pozadí toho všetkého vás najskôr ohromí pikantnosť mätového chutney, ale hneď vzápätí všetko urovná chutney ďatlové. Existuje aj veľká verzia týchto loptičiek, avšak tie sa jednoducho trhajú a zajedajú zemiakovou kašou s arašidmi a chili.
Ak sa chcete stravovať posvätne, jedlo sa podáva i v hinduistických chrámoch, dokonca sú v nich ich akési jedálne. Spomínam to kvôli zemiakovej kaši s arašidmi. Pretože v hinduistickom chráme sa tradične podáva žltá a čierna ryža s arašidmi, ktorá je jednoducho znamenitá a ja osobne nemám potrebu zajedať ju s ničím iným. Ostatné jedlo z chrámu býva na moje pomery veľmi pikantné.
Na záver nahliadnime do indickej cukrárne, kde nenájdete ani koláčik podobný tomu slovenskému. Všetky sa totiž skvejú farbami a rozkošnými malými rozmermi. Malé sú preto, lebo ich sladkosť je veľmi silná, takže vám skutočne stačí jeden koláčik denne. V súvislosti so surovinami, tie sa samozrejme líšia. Ale ak by sme mohli zhrnúť, tak je väčšina z kokosu, mlieka, cukru, pistácii, mandlí, kešu, ale aj cíceru, šošovice, či dokonca mrkvy. Takmer vždy sú dochutené kardamónom, ktorý im dodáva jedinečnú indickú príchuť.
Na cukrárni v Iseline, NJ bolo okrem ich koláčikov i čosi iné mimoriadne. Predávali tu totiž pravý trstinový džús! Moja host family vie celkovo len o dvoch v USA. Keď boli ešte malé deti, v Indii, trstinový džús popíjali každodenne popri svojich hrách. Takže pre nich mala návšteva tejto cukrárne sentimentálnu hodnotu. Trstinový džús robí originálnym jeho príprava a prístroj, do ktorého sa cukrová trstina vloží. Je to akýsi lis, ktorý v tejto cukrárni obsluhoval už starší Ind, čo dodávalo celej výrobe džúsu istú vážnosť. Cukrovú trstinu pomlel v lise a šťava vytiekla do pohára.
Následne dochutil túto šťavu zázvorom a limetkou. Prekvapilo ma, že sa k tomu ešte tento nápoj osolí. Avšak celkový dojem z tohto nektáru ma absolútne ohúril a musím povedať, že kvôli tomuto džúsu by som skutočne pricestovala aj z Californie.
Ak sa teda chystáte do USA, či dokonca Indie, nezabudnite sa zastaviť v indickej reštaurácii. A na to, aby ste získali úplnú a jasnú predstavu o indickej kuchyni, spomeňte si aj na indický fast food a cukráreň. Na tých odvážnejších čaká hinduistický chrám a ich ryža s arašidmi, či extrémne pikantné jedlo, ktoré možno vám bude predsa len po chuti. V prípade, že by vám chýbal nefalšovaný indický sprievodca, skúste načerpať trochu múdrostí z tohto článku a možno sa vám nakoniec zíde ako manuál indickej kuchyne.
