Ako aj samotný Španiel dosvedčí - Madrid nespoznáš, ak sa nevyberieš skúmať jeho nočný život. Je pravda, že Madrid samotný so svojimi stavbami a ich rôznorodou architektúrou, pamiatkami a sochami fascinuje nejedného návštevníka a ponúka množstvo skvelých príležitostí na fotenie. Určite nevynechajte sochu Dona Quixota a malý monument s medveďom, ktorý je symbolom Madridu. Brilantná Plaza de Toros je býčia aréna, ktorú zaiste neprehliadnete a zaujme bravúrnymi sochami toreádorov a býčieho stáda. Nezabudnite na prechádzku po Retiro parku a jeho prenádherný presklený Palacio de Cristal a nepremárnite šancu začlnkovať si v jazere pred monumentom Alfonza XII. Ak však plánujete fotkami zdokumentovať aj zážitky z nočného života, neriskujte! Fotoaparát vám môže záhadne zmiznúť.
Po polnoci sa vyberáme metrom na stanicu El Sol (slnko). Môj kultúrny šok sa zrodil práve tu. Preplnená stanica metra sa len tak hemžila mladými ľuďmi a promotérmi barov a tanečných klubov. Promotér - zamestnanec toho či onoho baru má za úlohu vtiahnuť a zlákať do jeho útrob čo najväčšie množstvo slečien. Tu sa doslova strhne bitka o slečny, a promotér sa nehanbí schytiť kde-ktorú slečnu za ruku, aby ju presvedčil, že jeho bar je ten pravý. Páni, bohužiaľ, zostávajú nepovšimnutí. Slečna má takto možnosť vyberať si podľa jej vkusu a chuti. Či už promotér propaguje sangriu zdarma alebo mojito zdarma, záleží len na slečne, pre čo sa rozhodne. Slovenka vypočítavá sa rozhodne postupne pre všetko, keďže zdarma je len prvý drink. Ak sme zabsorbovali sangriu, stačí vyjsť znova na ulicu, chvíľočku postáť a už sa z ničoho nič objaví ďalší promotér. A mojitko zdarma - ¡Olé! Tanečné kluby sú rôzneho druhu. Počnúc od klubov pre nadšencov salsy až po hip hop. Niektoré chceli vyniknúť originálnosťou a ponúkali netradičné príchute drinkov. Kristína - milovníčka červeného melóna, si pochutila na melónovej sangrii. Samozrejme zdarma. Ak vás pochytil z tancovania hlad, šunka jamón je tým správnym riešením. V bistre vám túto prírodne sušenú bravčovú šunčičku podajú so žemľou a olivami.
Moje predpoklady o tanečnom salsa klube boli sebavedomé. Verila som, že salsu mám v malíčku ešte od strednej a že tanečné kroky mám v krvi. Aký nehanebný omyl! Všetko zle, zle, zle. Úplne zle! Očividne som sa naučila nejakú inú salsu, hádam z Južnej Ameriky. Avšak podmanivá vášeň španielov, im nezabránila tancovať i keď som sa priznala, že neviem ako. Kiež by si Slováci vzali príklad a v baroch len bezducho nepostávali. Španiel ťa schytí a už sa nezastavíš. A pekne - krásne ťa povykrúca každý jeden po rade. Takto jedna slečna zisťuje, ako má každý španiel očarujúco iný štýl. Nejeden mi prisámvačku ruky zauzlil, čo toľko kúzlil s otočkami! Priznám sa, že moja salsa by ešte stále potrebovala vylepšiť. Na takéto salsa vzdelanie vám treba aspoň zo 2 či 3 týždne pokorného cviku s vytrvalými tanečníkmi. ¡Regresemos!
