Pani ufrflaná namietla: ,,Ale veď USA je slobodná krajina. Ja si môžem povedať, čo chcem!"
A pán vodič oponoval: ,,Môžte si hovoriť čo chcete, ale nie v autobuse."
Následne pohrozil, že na ňu privolá policajta z autobusovej stanice.
Mozog mi prestal pracovať. Zasekol sa na nezmyselnosti celej situácie. Nebadaná sťažnosť začala byť veľkolepo nafúknutá. Chcelo sa mi smiať aj plakať. Táto cesta autobusom má trvať 9 hodín a ja som vôbec nespala. Sme v polovici cesty a už meškáme hodinu. A táto pochabá žena a obmedzený pán vodič sú nechutnou čerešničkou na torte autobusových problémov spoločnosti Greyhound.
Pani ufrflaná sa nepohla, takže sa objavil pán policajt zo stanice. Keď pochopil celú vec, nadvihol pobavene obočie. V okamihu sa vzdal práva riešiť túto smiešnu kauzu.
Pán vodič sa však nevzdával. Pre neho to ešte len teraz začalo niečo znamenať. Konečne si presadí svoju autoritu. Jeho veličenstvo pán vodič si korunu z hlavy nezloží. Zavolal teda skutočnú políciu, ktorá dorazila v krátkom čase na policajnom aute.
Pani ufrflaná zrazu spozornela a začala sa obávať. Napriek tomu neuposlúchla prvé nariadenie opustiť autobus. Páni policajti sa na to spýtali, kde má batožinu a už jej ju brali. Pani stále zanovito sedela. Nuž jej pohrozili, že ak nevystúpi, odvedú ju násilím a to by určite nechcela.
To pani nechcela, takže vystúpila aj s kabelkou. Pán vodič sa víťazoslávne zatváril a naštartoval autobus. Nešťastná pani ufrflaná zúfalo mávala, keďže batožina ostala v autobuse.
Táto hodinová, ohurújuco zveličená patália ma naučila, že USA je plné slobody slova a slobody zatýkania, kde sa veľmi rýchlo z rozumného človeka, stane človek hotentot.
