Za jeden rok sa na dieťa naviaže asi každý. Ale ak je to rok, z ktorého trávite s dieťaťom oveľa viac času ako jeho vlastný rodičia, je to puto ešte väčšie.
Posledný týždeň môjho odchodu bola Aanika prítulnejšia ako zvyčajne. Stále sa len chcela mojkať. Neustále vykrikovala moje meno a niekedy ho len tak nežne vypustila z úst, ako keby hovorila: ,,Ľúbim ťa Dada." Posledný týždeň mi hockedy vytryskli slzy. Len tak, od bolesti.
Ja i moji host parents sme uznali, že hoci má toto dieťa len 1 rok a ešte nič nechápe, predsa sa zdalo, akoby tušila, že odídem. Navždy! Ak ju rodičia nechali hrať sa cez víkend samú, neustále ma hľadala. Priliezla ku schodom a kričala moje meno. Po našej poslednej slávnostnej večeri v reštaurácii sa znenazdajky rozplakala otcovi v náručí. Chcela ísť ku mne. Len tak bezdôvodne. Keď sme sa pred ňou rozprávali o mojom odchode, odrazu sa len srdcervúco rozplakala...
Posledný deň som si musela neustále pripomínať: toto je poslednýkrát čo ju kúpem, posledný raz, čo ju kŕmim, naposledy, čo ju uspávam. Toto všetko ma tak ubíjalo a ničilo, že som bola vďačná za novú babysitterku. Tá sa prišla zaučiť v posledný deň mojej au pair služby. Páčila sa mi. Ale aj nepáčila. Nezniesla som pocit, že mi toto dieťa niekto vezme a bude sa o ňu starať nejaká cudzia žena. Avšak nakoniec som uznala, že pre Aaniku bude najlepšie, ak si na novú babysitterku zvykne. Dieťa najlepšie príjme niekoho, komu my sami dôverujeme. Preto som Aaniku presviedčala, že Rachel je naša nová kamarátka. Neustále som sa s ňou rozprávala a zapájala ju do našich aktivít. Desil ma totiž pocit, že keď Aanika ostane s Rachel sama, jej žalostný plač už nikto nezastaví. Tak to dopadlo s predchádzajúcimi 3 babysitterkami. No onedlho sa už Aanika hrala s gombičkami na Rachelinom svetri a blahosklonne povolila, aby si ju Rachel vzala na ruky. Aj som sa tešila. Aj nie.
Cestou na letisko sme si poslednýkrát zaspievali The wheels on the bus a zahrali sa This little piggy. Pri lúčení ju host mum vybrala s auta. Slzičky jej ešte stekali po tvári. Plakala, keď som odišla z auta. Pamätám si, že ukrutne fúkalo. A to Aanika miluje. Na zaslzenej tvári sa jej zrazu objavil natešený výraz. Vietor jej vial do vláskov a hladkal jej utešenú tváričku. Vzala som si ju na ruky: ,,Goodbye my baby. Dada loves you very much. She will miss you every day." Hlas sa mi zlomil a cez slzy som moje dieťa pobozkala na líčko. Aanika mi pusinku vrátila. To už som sa topila v slzách. Moje milované dieťa mi zobrali. Pamätám si jej posledný krásny pohľad. Bola šťastná, lebo jej vietor posledný krát zafúkal do tváričky a vyčaril jej ten najkrajší posledný úsmev, aký mi mohla dať...