Prechádzala som sa po Piešťanoch. Stretla som fajčiacu babičku, fajčiaceho otca s dieťaťom, fajčiace dieťa a fajčiacu ženu. Striaslo ma z každej cigarety, lebo ma v USA rozmaznali nefajčiaci Američania. Američan - fajčiar, to je hanba! Ak sa aj nejaký vyskytne, snaží sa schovať. Vie, že je potupné verejne odkrývať svoju slabosť.
Američan - alkoholik. Veľmi neobvyklé. Možno niekde v Texase. Ale tam, kde si človek chce udržať prácu a tam, kde človek na presun všade potrebuje výhradne auto...
Americký syndróm Supermana! Každý Američan cíti čestnú povinnosť zachrániť svet pred zánikom. Či už sa to týka prevedenia babičky cez prechod alebo radou pri nákupe. Stalo sa, že sa nám na prechode nedalo naštartovať. Na Slovensku by už zvučne vyhrávali klaksóny nervóznych vodičov. Vo Virginii však vodiči pokojne čakali. Keď to ale bolo pridlho, vodič za nami vystúpil: ,,Potrebujete pomoc?"
V Michigane sme sa v noci vracali z práce po krajnici neosvetlenej cesty. Svietila som na cestu mobilom. Za nami polícia. Už sme sa videli s mastnou pokutou. Pán policajt však vystúpil a spýtal sa: ,,Je všetko v poriadku? Potrebujete niekam odviezť?"
Reklamácia. Aká to polahoda! Niektoré obchody ani nevyžadujú pokladničný blok. O dôvode vrátenia ani nehovorím. Jednoducho vrátia peniaze.
Práca a spravodlivá pláca.
Vodičský preukaz. Žiadne zbytočné školenia, či vyhodené celoživotné úspory.
Ach, tie časy, keď som v teplákoch a mokrých vlasoch vybehla do obchodu. Američan sa nestará!
Prišiel černoch alebo Japonec, či Ind? Američan - nevšimol si. Slovák - !!!
Prečo však moja druhá polovička nechcela v USA ostať? To prezradí článok: ,,Moja americká a slovenská polovička (2. Tá slovenská)"
