Dve muchy jednou ranou z portfólia zlostného a nepotrebného „ politika “.

Jednou nenávistnou vetou dosiahnutý strop aj dno hulvátstva a chrapúňstva .Výrok hodný naturelu expremiéra plného zlosti za rozplynuté ambície na post prezidenta,na predsedu ústavného súdu a pomsta za stratu funkcie premiéra.Politický narcizmus vytvorený vlastnou hlavou a ponorený do hnojiska svojho marazmu.Chorobná zlosť spojená s terajšou bezmocnosťou byť v prvom rade a na výslní.Diaľkové ovládanie mu neprináša dostatok uspokojenia,keď svoju moc nemôže prezentovať kedykoľvek,ale iba ak mu pán Peter Protibratislavský dá kúsok priestoru na prednes pár žlčovitých slov proti každému oponentovi.Preto sa uchyľuje k trápnemu ponižovaniu pani prezidentky a tým aj úradu hlavy štátu.Hnaný stihomamom strachu už zabúda na elementárnu slušnosť ešte stále poslanca.Ako môžu jeho spolustraníci,ktorí nestratili poslednú štipku slušnosti chodiť po nenávidenej Bratislave so zdvihnutou hlavou to sa skôr nedá,ako dá pochopiť.Každý otec by mal byť príkladom pre svoje deti a ukázať správnu cestu životom bez zbytočných konfrontácií a zákerností.