Psychický teror v prevedení súdruha Fica.

Pokorené ego domýšľavého expremiéra traumatizuje jeho samého, následkom čoho sa nedokáže zastaviť pred ničím. Je mu jedno, že oklamaní, väčšinou starší voliči zvyknutí na slepé nasledovanie vodcu z predrevolučných čias mu uverili. Nechali sa presvedčiť, že vodca za plexisklom má s nimi iba tie najlepšie úmysly. Vo svojej naivite uverili, že ide len o akýsi druh chrípky a rúška sú len na oštaru zbytočne a svojvoľne nariadené fašistickou koalíciou. Vôbec ho netrápi, že mnohí sú už po smrti, neustále vymýšľa nové a nové pasce na svojich veriacich preto že, moderný človek mu z princípu nenaletí, jeho teórie sú postavené na komunistickej demagógii a tá sa už nenosí. Donedávna ma jeho postoje hnevali. Teraz sa iba usmejem a poľutujem túto grotesknú postavičku za kusom plexiskla, ako sa silou mocou snaží zaujať. Jeho klamstvá sú klaunovským obrazom celej jeho skorumpovanej a zlodejskej strany. Veľmi smutná pozícia trojnásobného premiéra, ktorý sa nedokáže chlapsky vysporiadať s údelom politika, kedy raz som na výslní, potom zasa v úzadí. Správanie je obrazom duše, v tomto prípade veľmi chudobnej na ľudskosť, pokoru, sebakontrolu a prispôsobivosť k občanom krajiny, ktorej je súčasťou. Prešľapy a zbojstvá dobehli svojho režiséra, nedajú mu spať a v nenávisti k celému svetu nevie čo by urobil. Takto dopadol politik, ktorému chýba chlapská česť. Strach ho ženie ďalej, sám nevie kedy to skončí, preto používa psychický nátlak na slabšie povahy v nádeji, že sa bez ujmy prekľučkuje cez svoje staré hriechy. Jeho nádej je ukrytá v dominantnej dvojici čísel tri a obkľúčenej šestke. Je otázne, ako s touto čarovnou číselnou kombináciou naloží maklér, tak už teda konečne „ padni komu padni “.