Ficovi treba uznať, že geniálnym ťahom riadeného rozdelenia strany Smer získal to, čo by po vražde mladého novinára a jeho snúbenky už nikdy nezískal. Mal na mále, že skončí na smetisku veľkej politiky celkom tak, ako jeho vzor a učiteľ, Mečiar. Smutné je, že mnohí úplne naivne naleteli.
Takto zvládnutá akcia v sebe nesie stopy ideológie komunizmu a praktík ŠTB. Pamätám na finty a lanárenie komunistov cez sľuby o blahobyte pre robotnícku triedu. Stačilo málo. Podpísať vstup do strany, pravidelne platiť členské, chodiť na schôdze a „ vyzývať “ spoluobčanov k boju proti zlému a prehnitému kapitalistickému západu. Najviac sa cenilo odhalenie suseda, prípadne niekoho z kruhu rodiny, že vyjadreniami na verejnosti ohrozuje mier a socializmus.
Súdruh Výzva teraz nerobí nič iné, len striktne podľa stanov vyzýva. Síce o prehnitom a zlom západe moc nehovorí, vymenil ho za koalíciu, ktorá má v pláne urobiť poriadok so zlodejmi, korupčníkmi a ohýbačmi práva vyškolenými minulou vládou na premiestnenie bohatstva štátu do daňových rajov a na svoje účty.
Keď sa to celkom nedarí, na rade je obviňovanie z porušovania demokracie, o ktorej sa im doteraz ani nesnívalo, lebo demokracia, dehonestácia práva a rozkrádanie nie sú spojencami. Tak musíme korupčníkov a zlodejov členov strany Smer a Hlas postaviť pod svätožiaru a denne vyzývať, aby ich činy zostali bez spravodlivého trestu s omieľaním nezákonných obvinení, lebo to všetko robili pre náš blahobyt, aj keď skutok sa reálne nestal.
Súdruh Výzva má zábavku. Nemusí sadiť ani vyorávať zemiaky, stačí fungovať podľa inštrukcií. Za zásluhy sa sa-tam nájde aj nejaká krabica, kde pred tým prebývali chutné bublinky.
Voľme súdruhov zo Smeru a Hlasu, lebo iba oni nám dokážu napriek realite vsugerovať, že sa máme dobre a kradnú v náš prospech pre naše svetlejšie zajtrajšky.