Zopár viet o našich prezidentoch ...

Pán Michal Kováč mal smolu, že vo vláde bol aj pán Mečiar, ktorý nezniesol ani najmenší odpor a svoje schopnosti využil na obohatenie seba a svojich priateľov. Odpor riešil znemožnením oponenta, ten vyvrcholil „ samoúnosom “ prezidentovho syna. Pán Rudolf Šuster vďaka svojim skúsenostiam z čias socializmu fungoval dobre, a jeho ľudský, „ socialistický “prístup ocenilo množstvo obyčajných ľudí, po skončení funkcie sa stal cestovateľom. Pán Ivan Gašparovič silný prívrženec Mečiara sa vyznačoval odmietnutím menovania generálneho prokurátora, lebo nevyhovoval požiadavkám oligarchov. Prívrženec a spolutvorca Mečiarizmu. Rád vytváral nezbedné slovosledy a mýlil si názvy. Pán Andrej Kiska, podnikateľ a organizátor pomoci pre chorých. Slušný človek, príliš zhovievavý, niekedy až veľmi. Podľa mňa jeho najväčšou chybou bolo vymenovanie Petra Pellegríniho do funkcie premiéra a snaha vyhovieť všetkým. Prvá žena na tejto stoličke pani Zuzana Čaputová príliš skoro ukázala obyvateľstvu, že Progresívci ju posunuli na terajšiu funkciu. Priznávam volil som ju a po jej úspechu som bol spokojný a hrdý, že sa podarila dobrá vec. Je mi smutno z toho, že to vydržalo iba rok a človek zostal človekom so svojimi dobrými aj horšími stránkami svojej povahy. Keď počúvam jej prejavy, tak mám pocit, že to je hlas robota bez emócie s naučeným textom, ktorý sa sem tam obmení podľa zadania. Najviac ma vyrušuje pocit, že deklarovaná nestrannosť je fuč a volaniu kolísky sa nedá odolať, čo považujem za veľmi nebezpečné v týchto ťažkých časoch. Vyváženosť prestáva fungovať a to je kameň úrazu. Tak ma napadlo, že načo je teda v prezidentskom paláci armáda „ poradcov “, keď nevidia a nepočujú ?