Podľa územného plánu Bratislavy by mala plniť funkciu obslužnej komunikácie C1, ktorá podľa príslušnej normy zabezpečuje bežnú prejazdovú rýchlosť 50 km/h. Ak sa má ulica legitímne ukľudniť na obytnú tridsiatku, bolo by asi potrebné zmeniť aj územný plán. A to u nás trvá. A to nevravím o potrebe, že dopravná kostra by sa mala meniť len v celomestských súvislostiach.
Trolejové vedenie by bolo tiež náročné odstrániť. Verejná doprava tak bude mať vjazd povolený. Asi aj cyklisti. Zrejme taxíky tiež. Ešte že máme v hlavnom meste ostatných vodičov zodpovedných, ktorí budú ohľaduplní a radi sa tejto ulici vyhnú aj napriek tomu, že tam nebude neprejazdný obrubník.
Najzaujímavejšia je tu Nemocnica Staré mesto. Tá potrebuje zabezpečiť rýchle a bezkolízne dopravné napojenie pre sanitky. Hovorí sa však, že nie je v dobrom stave. Stavebnotechnickom, finančnom, skrátka nie je v dobrej kondícii. Na margo toho sa objavujú tendencie, že by mohla byť transformovaná aj na iné funkcie. Je preto legitímne pýtať sa, či časom neskončí ako Bezručova. Nový developerský projekt na ukľudnenej ulici. Radosť bývať. Ale veď pozemky pod nemocnicou vlastní štát a ten by predsa čosi také nedopustil.
Argument ukľudnenia Mickewičky je predĺženie pešej zóny od Obchodnej ulice až po Špitálsku. Zabúdame však na dynamickú dopravu Kollárovho námestia, ktorá by tak prechádzala stredom takto vymedzenej pešej zóny. Nejde o zlý koncept. Pôvodná idea však bola trošku iná.
Západný prejazd Kollárkom mal byť pre autá uzavretý. Tým by sa rozšíril verejný priestor od divadla Nová Scéna až dolu po Obchodnú. Príjemne by splynul s Kollárkom. Východný prejazd Jánskou ulicou popri chemickej fakulte by plnil obojsmernú komunikáciu. Navyše v smere od Fakulty architektúry, dolu Kollárkom (Jánska ulica) sa koncipovalo nové prepojenie cez vstupnú bránu do kasární (pozemky opäť majetkom SR) na nádvorie, s prejazdom až z druhej strany na zaslepenú Dobrovského ulicu. Odtiaľ rovno cez Lazaretskú až na Dostojevského rad. Nový vnútorný okruh mestom. Náročné, ale efektívne riešenie. A áno. Potom môžeme uzavrieť aj Mickiewiczovu ulicu.
Doprava je ako voda. Tá si svoju cestu nájde vždy. A to že autorom návrhu je spoločnosť, ktorá má sídlo priamo na Mickiewiczovej nie je hádam nič iné, ako dobrá vôľa meniť veci k lepšiemu. Keby sme uzavreli každú ulicu, pod oknami ktorej si architekti zvizualizujú príjemný priestor, zápchy budú ešte citeľnejšie. Len o ulicu vedľa. O meste treba rozmýšľať, aj ho pretvárať v prospech ľudí. Na každé uzavretie ulice však musí existovať funkčná alternatíva v širších dopravno - urbanistických súvislostiach.
