Čo je naozaj lesníctvo? Lesníctvo je v prvom rade veda vied. Zahŕňa a opiera sa o rôzne poznatky prírodných, spoločenských, technických, ekonomických a iných vied všeobecného, ale i špecificky lesníckeho charakteru. Využíva a používa poznatky z oblasti ekológie, biológie a fyziológie rastlín, geológie, pedológie, meteorológie a klimatológie, matematiky a štatistiky, chémie a biochémie, geodézie, ergonómie, sociológie, filozofie, makroekonómie a mikroekonómie. Lesníctvo zahŕňa i oblasť práva, znalosť cudzích jazykov, poznatky z oblasti mechaniky, projekčnú a stavebnú činnosť, používa a zaoberá sa i výpočtovou technikou a informačnými technológiami.
Z dôvodu špecifického postavenia, významu a poslania lesníctva a lesného hospodárstva sa v priebehu vývoja a osobitných potrieb vytvorili a vznikli špeciálne lesnícke disciplíny a obory. Časom vznikla a vyšpecifikovala sa lesnícka botanika, fytocenológia a lesnícka typológia, genetika a šľachtenie lesných drevín, lesnícka dendrológia, lesnícka zoológia a entomológia, poľovníctvo, lesnícka fytopatológia, pestovanie lesa, škôlkarstvo a semenárstvo, hospodárska úprava lesov, ochrana lesov, lesná ťažba, lesnícke meliorácie, lesné stavby a dopravníctvo, lesnícke mechanizačné prostriedky, dendrometria, náuka o dreve a pridružená drevárska výroba. Z hospodársko-ekonomických, výrobných a organizačných potrieb lesníctva a lesného hospodárstva sa osobitne vyšpecifikovala ekonomika lesného hospodárstva a riadenie lesného hospodárstva. V minulosti bolo bežnou súčasťou lesníctva i rybárstvo, včelárstvo, ťažba rôznych prírodných surovín a pridružená poľnohospodárska výroba. Lesníctvo sa zaoberá i celkovým vývojom, históriou a dejinami lesníctva, ako aj celkovou lesníckou politikou, smerovaním, vývojom a stavom lesov ako zložkou životného prostredia a súčasne i objektom ekonomických a hospodárskych činností a možností, ktorých prioritou je zachovať les a funkčnú podstatu lesa.
Lesníctvo vníma les ako lesný ekosystém na lesných pozemkoch. Lesný ekosystém z pohľadu lesníctva je komplexný súbor tvorený lesným porastom, ktorého súčasťou je stromová a krovitá drevinová zložka, rastlinné a živočíšne spoločenstvá, pôdna zložka vrátane geologického materiálu a útvarov, celkový vodný a vzdušný režim. Hlavnou úlohou lesníctva z pohľadu a pri hospodárení v lesoch je súčasne i zachovať ekologickú stabilitu lesa, schopnosť lesa odolávať a vyrovnať sa s vonkajšími a vnútornými vplyvmi, trvalo a významne nenarušovať funkčnosť a funkčnú štruktúru lesa. Významná časť, úloha a poslanie lesníctva je aj trvaloudržateľné hospodárenie, súčasné zachovávanie biologickej diverzity, zachovávanie rozmanitosti lesných ekosystémov, rôznorodosť rastlinných a živočíšnych druhov. Pre rôznorodosť a rozmanitosť prírodných podmienok, ktoré určujú i stav a kvalitu lesa, lesníctvo pristupuje k lesom diferencovane s diferencovaným spôsobom hospodárenia. Diferencované hospodárenie v lesoch zohľadňuje rozmanité prírodné, porastové, hospodárske, ekonomické a spoločenské podmienky za súčasného zachovávania celkovej funkcie lesov s ohľadom na ich produkčné a mimoprodukčné funkcie.
Lesníctvo vníma funkcie lesov ako úžitky, účinky a vplyvy, ktoré poskytuje les ako zložka prírodného a životného prostredia a objekt hospodárskeho využitia a hospodárskych možností. Produkčné funkcie lesov zahŕňajú úžitky z lesov spravidla hmotnej a materiálovej povahy. Mimoprodukčné funkcie lesov, z pohľadu lesníctva, sú hlavne ekologické funkcie a spoločenské funkcie. K lesníckym ekologickým funkciám lesa patrí hlavne pôdoochranná, vodohospodárska a klimatická funkcia. K spoločenským mimoprodukčným funkciám lesa sa zaraďuje zdravotná, kultúrna, rekreačná, prírodnoochranná a vodoochranná funkcia lesa.
Lesníctvo a lesnícke vedy sú vedy a poznatky prírody. Prirodzenou súčasťou lesníctva je aj ochrana prírody a životného prostredia.
