Príroda sa nedelí na chránenejšiu a menej chránenejšiu časť. Stupne ochrany prírody, zonáciu či kategorizáciu lesa si vymyslel človek z objektívnych, možno i menej objektívnych dôvodov na svoj obraz a potreby. Časť prírody je potrebné človekom pre človeka využívať, časť prírody je potrebné pre človeka, ostatnú prírodu a budúcnosť zachovať, ochrániť, alebo do nej zasahovať s rozumom a citom, alebo do nej s rozumom (alebo bez neho) a citom (alebo bez neho) nezasahovať vôbec. Všetko má svoj význam, príčiny, počínania, dôsledky a následky.
Niekde medzi týmto všetkým je aj zodpovednosť človeka voči prírode, životu a sebe samému. Niekde tu v blízkosti zodpovednosti človeka za svoje správanie je i prirodzené počínanie a prejavy lykožrúta smrekového, ktoré sa páčia alebo nepáčia človeku. V čom sa nepáči alebo páči lykožrút človeku? V aktivitách, ktoré mu vyhovujú alebo nevyhovujú, vzhľadom na jeho osobné alebo neosobné záujmy či nezáujmy. V čom je vinný malý chrobák lykožrút? V ničom. Robí len to, čo mu dala do vienka matka príroda. A v čom je vinný veľký človek? Tiež v ničom. Robí tiež len to, čo mu dala do vienka matka príroda. Ako je noc a deň, tak je aj hlúposť a múdrosť. Aby sme sa mohli, vedeli a začali múdro správať, najskôr sa musíme vedieť správať a správať hlúpo. A naopak. Múdrosť a hlúposť bez seba význam nemajú. A všetko je len tak, ako má byť.
Príroda, jej súčasťou je rovnako človek a jeho dielo, lykožrút, nespočetné množstvo rastlinných a živočíšnych druhov, ostatné zložky neživej a živej prírody. Jedno latinské príslovie hovorí: „Naturam si sequemur ducem, nunquam aberrabimus“- Ak budeme prírodu nasledovať ako vodkyňu, nikdy nezblúdime. Tak je to aj s človekom, lykožrútom a lesom. Príroda ma už dávno vymyslené čo a ako na lykožrúta a na človeka. Človek ako súčasť prírody môže spolupôsobiť a spolupôsobí negatívne alebo pozitívne na lykožrúta, les a celú prírodu. Súčasne lykožrút, les a celá príroda vplýva a pôsobí na človeka. Časť prírody, človek, nič a nikto, však nemôže nikdy beztrestne porušovať, meniť a prispôsobovať si zákony prírody, ktoré sám nevymyslel a nestvoril si pre svoje potreby a na svoj obraz. „Lebo lykožrút“ je len dôkazom zblúdenia zblúdeného človeka, ktorý sa v lese veľmi dobre stratil a nemôže nájsť tú správnu cestu von z tohto všetkého.
