K najčastejšie sa vyskytujúcim a zväčša k primárnym škodlivým činiteľom patria abiotické škodlivé činitele. Sú to prírodné činitele a javy a sú i prirodzenou súčasťou a faktorom prírodného prostredia. Majú abiotický „neživý“ pôvod a charakter. K abiotickým škodlivým činiteľom patrí hlavne pôsobenie a prejavy vetra, viaty piesok, námraza, sneh, mráz, ľadovec, lavíny, sucho a prísušky, oheň, blesk, povodne, nadbytok vlhkosti, vysoká teplota a úpal, nedostatok živín, prípadne ostatné prírodné faktory a javy. Pôsobenie týchto škodlivých činiteľov sa na porastoch i jednotlivých drevinách prejavuje negatívnym mechanickým, fyzikálnym alebo fyziologickým pôsobením a účinkom. Po negatívnom prejave a pôsobení abiotických činiteľov sa spravidla vytvárajú i podmienky na prejav a pôsobenie biotických škodlivých činiteľov, hlavne podmienky na premnožovanie hmyzu a podmienky pre nástup hubových a iných ochorení.
Biotické škodlivé činitele sú rôznorodé a druhovo rozmanité. Zahŕňajú druhy a príslušníkov rastlinnej a živočíšnej ríše. Pôsobenie a možnosť pôsobenia biotických škodcov je významne závislá aj od vlastnosti abiotického prostredia, stavu a odolnosti jednotlivých porastov, konkrétnych prítomných jedincov drevín, ako aj celkového odolnostného potenciálu prítomných lesných ekosystémov. Biotické škodlivé činitele poškodzujú rastliny a dreviny priamou konzumáciou ich orgánov, konzumáciou niektorých pletív a rastlinných štiav, alebo spásajú i celé mladé jedince drevín. Mnohé spôsobujú aj choroby a ochorenia lesných drevín, čím poškodzujú lesné porasty alebo ich časti, prípadne znehodnocujú a znižujú kvalitu drevnej hmoty, ako predmet hospodárskeho záujmu. Osobitným typom biotických škodlivých činiteľov sú druhy rastlín, ktoré zamedzujú, obmedzujú alebo znemožňujú obnovu, rast a vývoj porastov (predovšetkým mladých). K živočíšnym škodlivým činiteľom patria rôzne druhy stavovcov, hmyzu, roztočov a červov, ktoré priamo konzumujú dreviny, niektoré orgány a pletivá, semená drevín, semenáčiky, prípadne fyziologicky dôležité rastlinné šťavy. Lesné porasty a dreviny poškodzuje i lesná zver, menej hlodavce a vtáky. V minulosti bolo závažným a významným problémom poškodzovanie lesa v súvislosti s chovom a pastvou hospodárskych zvierat v lesoch. Špecifické pôsobenie a poškodzovanie lesných porastov a lesných drevín majú za následok i rôzne druhy húb, hubové, vírusové, bakteriálne a ostatné ochorenia. Najvýznamnejšiu skupinu biotických škodlivých činiteľov tvorí hmyz s mnohými a rôznorodými zástupcami a druhmi. Pri vhodných podmienkach, predovšetkým po prvotnom pôsobení abiotických škodlivých činiteľov (hlavne vetra), hmyz nachádza častokrát optimálne podmienky na množenie a premnožovanie. Premnoženie hmyzu často spôsobuje a prechádza do kalamitných stavov, ktoré sú v takomto štádiu a stave populácie druhu hmyzu, lesných porastov a jedincov drevín už obtiažne riešiteľné.
Špecificky negatívne pôsobenie a účinky na lesné porasty a ekosystémy majú antropogénne škodlivé činitele . Antropogénne činitele predstavujú súhrn činností človeka so zámerným alebo nezámerným, priamym alebo nepriamym poškodzovaním lesných drevín, lesných porastov a ekosystémov. Poškodzovanie lesa môže vzniknúť i nesprávnym hospodárením a činnosťami v lesnom hospodárstve, hlavne v súvislosti s ťažbou dreva, pestovaním a výchovou lesných porastov, ako aj pri samotných činnostiach súvisiacich s priamou ochranou lesa a preventívnymi opatreniami na úseku ochrany lesa. K poškodzovaniu lesov môže dôjsť i v súvislosti s rozvojom turizmu a rekreačnou činnosťou, pri poľnohospodárskych činnostiach, vodohospodárstve, energetike, pri ťažbe a dobývaní nerastných surovín, pri stavebnej činnosti a rôznej výstavbe, pri činnostiach v priemysle a priemyselnej výrobe, v doprave, pri činnostiach a prevádzkovaní produktovodov. Priemyselná výroba predstavuje najvýznamnejšiu časť poškodzovania lesov, zapríčiňuje celkové znižovanie odolnostného potenciálu lesných ekosystémov, prípadne ich odumieranie, celkovo a komlexne negatívne pôsobí na životné prostredie a jeho stav. Negatívny význam a účinok priemyslu a priemyselnej výroby spočíva hlavne vo vypúšťaní škodlivých látok vzniknutých pri výrobe a výrobných procesoch. Ide hlavne o vypúšťanie tuhých odpadových látok, prachu, popolčeka, sadzí, odpadových vôd a kalov, plynných a aerosólových exhalátov. Nezanedbateľnú časť, produkciu a vypúšťanie škodlivín do prostredia má aj prevádzka domácností. Odpadové škodlivé látky vzniknuté pri zdroji sú emisie. Emisie s účinkom a pôsobením na prostredie a v prostredí na organizmy sú imisie . Imisie negatívne pôsobia a môžu pôsobiť v okolí emitujúceho zdroja, alebo i mimo neho, lokálne alebo plošne. K antropogénnym škodlivým činiteľom patria aj lesné požiare vzniknuté ľudskou činnosťou, rôzne krádeže a nelegálna činnosť na úseku lesného hospodárstva.
Prvoradou úlohou lesníctva v ochrane lesa je udržať a zachovávať patričný odolnostný potenciál lesa a celkovú stabilitu lesa a lesných ekosystémov. Docielenie stability, odolnosti a funkčnosti lesov lesníctvo už zohľadňuje a počíta pri hospodárskej úprave lesov na základe lesníckej typológie a prieskumu, pri plánovaní hospodárskych činností a opatrení v lesoch, pri obnove a pestovaní lesa, pri výchove lesa i lesnej ťažbe. Základom stability a odolnosti lesných ekosystémom je dosiahnuť a čo najviac sa priblížiť stavu, štruktúre a zloženiu lesa, ktoré by zodpovedalo prirodzenému vývoju lesa na danej lokalite - „najstabilnejšej variante lesa“ (bez ľudského zasahovania) za súčasného zohľadnenia produkčných a mimoprodukčných funkcií lesa.
Lesníctvo je z pohľadu ochrany a funkčnosti lesa, dosiahnutia stability lesných ekosystémov, trvaloudržateľného hospodárenia a stabilnej produkcie drevnej hmoty nielen vedou, ale i umením.
