Vo vývoji lesa a lesných porastov medzi veľmi dôležité zásahy patria výchovné ťažby v mladých lesných porastoch. Prvé výchovné ťažby nasledujú po pestovných výchovných zásahoch, po prečistkách a prerezávkach, pri ktorých drevná hmota spravidla ešte nedosahuje patričné parametre na ďalšie spracovanie a po zásahu ostáva v porastoch. Prvé výchovné ťažby, obdobne ako prečistky a prerezávky, majú za úlohu uvoľniť a preriediť hustejšie a prehustnuté skupiny stromov s vytvorením patričného priestoru na ďalší rast a vývoj ponechaných jedincov drevín. Prvoradou úlohou prvých výchovných zásahov je dosiahnutie optimálnej štruktúry, priestorového a drevinového rozloženia a zloženia lesa na ploche. Výchovné zásahy určujú a sú smerodajné pre budúcu kvalitu a stav lesa. Odstraňujú drevinovo, zdravotne a kvalitatívne nevhodné a nežiaduce jedince a druhy drevín. Správna výchova porastov je dôležitá aj z pohľadu celkového potenciálu lesa odolávať rôznym škodlivým činiteľom. Zanedbanie výchovy a výchovných zásahov v pestovaných a vychovávaných lesoch môže zapríčiniť až celkovú deštrukciu týchto porastov škodlivými činiteľmi.
Výchovné zásahy „preberajú“ kvalitu a kvantitu drevín a sú označované i pojmom prebierka. Lesnícky sa delia na prebierky do 50 a nad 50 rokov. Výchovné zásahy do 50 rokov sú ekonomicky náročnejšie, poskytujú tenšiu drevnú hmotu. Patria k jedným z najdôležitejších zásahov v lesníctve a boli vždy povinne vykonateľné. Výchovné zásahy v starších a správne vychovávaných porastoch sú už len predprípravou pre obnovné ťažby a obnovu lesa. Spravidla sú zamerané na kvalitatívny výber. Patričnými výchovnými zásahmi v náväznosti na predchádzajúcu obnovu a pestovné zásahy s prihliadnutím na konkrétne stanovištné podmienky je možné docieliť pestrú drevinovú, priestorovú a vekovú štruktúru lesa blízku prirodzeným lesom s možnosťou prirodzenej obnovy. Pri výchove porastov a výchovných zásahoch platí všeobecné pravidlo „častejšie zásahy menšej intenzity“.
Obnovná ťažba , zásahy a obnova lesa spočíva v prechode z jednej generácie drevín a lesa do generácie novej. Rubná doba, doba a vek ťažby stromov a obnovná doba, doba prechodu jednej generácie lesa do novej, zohľadňuje a súčasne akceptuje produkčné a mimoprodukčné funkcie lesa vzhľadom na fyzickú a rubnú zrelosť porastov a stromov. Obnovná, rubná doba zohľadňuje druh dreviny, fyziologicky vek a stav drevín v závislosti na technických a iných požiadavkách a potrebách ťažených stromov, zohľadňuje stanovištné podmienky, celkový zdravotný stav a štruktúru porastov, funkčnú potrebu, zaradenie lesa a priestorové usporiadanie porastov. Obnovná ťažba, jej spôsob a forma je závislá predovšetkým na konkrétnom fyzickom stave obnovovaného porastu a prítomných stanovištných podmienkach. Obnova porastov sa môže vykonávať formou podrastovou (maloplošnou alebo veľkoplošnou), výberkovou stromovou alebo skupinovou, formou dorubu alebo pomiestneho výrubu jednotlivých stromov, v osobitných prípadoch i formou holorubnou maloplošnou alebo veľkoplošnou. Po obnovných ťažbách môže a nemusí vznikať zalesňovacia povinnosť a nemusí dôjsť k vzniku holín. Obnovnými ťažbami v náväznosti na predchádzajúce výchovné zásahy je možné porasty obnovovať i prirodzene prirodzenou obnovou a zmladením.
Osobitným typom ťažieb sú náhodné ťažby . Sú to ťažby vzniknuté z dôvodu negatívneho pôsobenia škodlivých činiteľov na lesné ekosystémy, porasty, či jednotlivé stromy a dreviny. Ide o ťažby tak v porastoch mladších vychovávaných, ako aj v porastoch starších obnovovaných a rubných. Náhodné ťažby môžu byť roztrúsené (rozptýlené) bez vzniku holín a bez zalesňovacej povinnosti, alebo sústredené za vzniku holín a zalesňovacej povinnosti, alebo sa môžu vyskytnúť i na miestach s prítomnosťou prirodzeného zmladenia. Náhodné ťažby sú v niektorých prípadoch súčasne i ťažby preventívne (včasné odstránenie hmoty ako možnosti na množenie hmyzu), alebo môžu byť i priamou ochranou a bojom proti niektorým, hlavne hmyzím škodcom (spracovanie kalamity s prítomnosťou hmyzu s následnou asanáciou napadnutej hmoty).
Z dôvodu osobitných prevádzkových alebo spoločenských potrieb sa vykonáva mimoriadna ťažba. Tento druh ťažby súvisí a spočíva v odlesňovaní a vyňatí lesa z lesných pozemkov. Týka sa všetkých druhov a typov lesných porastov. Mimoriadna ťažba sa vykonáva najčastejšie z dôvodu výstavby ciest, lesných skladov, zakladaní lesných škôlok, z dôvodu výstavby a realizácie rôznych inžinierskych a iných stavieb.
Ťažba dreva nie je len vyrúbať a získať drevo z hory, následne ho predať a mať zisk, ťažba dreva je i spôsob a schopnosť udržať a zachovávať kvalitné a odolné lesy. Vychovávať a pestovať les, je ako vychovávať človeka. Tak, ako je potrebné rozumieť človeku, je potrebné rozumieť i lesu a jeho potrebám.
Jeden starý rubár raz povedal: „Zrúbať strom dokáže aj baba, ale vedieť ho pustiť, zblížiť a dostať na dolinu, to je umenie a na to treba chlapa“. Tak je to aj s lesníctvom a ťažbou dreva. Nie je lesníkom ten, čo vyrúbe a dá vyrúbať les, lesníkom je ten, čo ten les dopestoval.
