Po priam nekonečných snahách, vysvetľovaní a zdôvodňovaní, prečo je nutné riešiť situáciu so slovenským školstvom na južnom Slovensku, by tak mnohým rodičom odpadla každoročne sa opakujúca nočná mora – kam prihlásiť svoje malé dieťa na povinnú školskú dochádzku.
Vlani v septembri premiér Peter Pellegrini vyhlásil, že ak sa obce Žitného ostrova nedohodnú na schodnom riešení, štát bude financovať novú školu trebárs aj z jeho rezervy. Ale nedopustí, aby sa deti so záujmom o vyučovanie v slovenskom jazyku nemali kde vzdelávať.
Už nejaký čas sa hľadal vhodný pozemok, na ktorom by škola mala stáť. Dotknuté obce, ktorých obyvateľov sa problém týka, sa tvárili, že sa ich to stále netýka, lebo na poslednú chvíľu (koncom marca tesne pred začiatkom obdobia zápisov na školách) vyrokovali, že prvákov ich „problémových“ obyvateľov prijme ZŠ v obci Lehnice. Škola, ktorá ešte vlani neprijímala žiakov z týchto obcí, pretože nemala voľné kapacity, sa musela prispôsobiť novej situácii, keďže starostovia Rohoviec, Blatnej na Ostrove, Trnávky, Báču, Kyselice si trvali na svojom a o novej škole nechceli ani počuť. Avšak samotný starosta Lehníc sa vyjadril, že vyšli v ústrety týmto obciam dočasne. V Lehniciach totiž prebieha masová výstavba a žiakov budú mať dosť aj svojich vlastných. Riešenie prišlo neskoro a tak aj v budúcom školskom roku si ďalší prehlásili trvalý pobyt do Šamorína, aby ich deti mohli navštevovať tamojšiu ZŠ Mateja Bela. Jedinú šamorínsku školu s vyučovacím jazykom slovenským, ktorá prestala pred pár rokmi prijímať deti z okolitých obcí – škrtla ich zo svojho školského obvodu.
Pozemok na novú školu, ktorú má stavať štát, hľadajú v obci Macov. Táto obec z tých dotknutých ako jediná nemala so zriadením slovenskej ZŠ problém ani predtým. Starostka situáciu chápala a podporovala vznik školy. Nie je teda prekvapením, že nakoniec má byť nová škola v Macove a nie napríklad v Rohovciach, ktoré by zo strategického hľadiska a autobusovej dostupnosti boli omnoho vyhovujúcejšie pre všetky dotknuté obce. Zastupiteľstvo so starostom v Rohovciach je však natoľko proti slovenskej škole, že odmietli akékoľvek riešenie, ktoré by malo byť na území ich obce. Kapacitne poddimenzovaná budova maďarskej ZŠ s voľnými priestormi tak bude naďalej len ich a môžu ju naďalej dotovať z obecných peňazí, pretože by inak neprežila. Navyše, zdá sa, že rodičia, ktorí bojujú za slovenskú školu, svojou aktivitou pomohli maďarským školákom. Totiž rohovecká maďarská ZŠ sa rozhodla prijať v nadchádzajúcom školskom roku aj deti z Dobrohošte a Vojky.
Súčasťou štátnej školy v Macove s vyučovacím jazykom slovenským by mala byť aj slovenská materská škola, ktorá tiež v tejto oblasti chýba. Národná rada SR už schválila novelu zákona o povinnej predškolskej dochádzke s platnosťou od roku 2021, takže škôlka je tak či tak nevyhnutnosť. Slovenské MŠ v Šamoríne deti z iných obcí neprijímajú a v slovenskej škôlke v malej obci Veľká Paka čelili náporu 34 žiadostí na 9 voľných miest.
Zatiaľ otvorenou otázkou ostáva, koľko ročníkov bude nová slovenská ZŠ mať. Ak ostane len pri prvom stupni ZŠ, teda ročníky 1.-4., v budúcnosti s veľkou pravdepodobnosťou nastane opäť situácia, že starší žiaci nebudú mať kam chodiť do školy. A preto rodičia z OZ Iniciatíva BKZ zorganizovali petíciu, ktorá žiada štát, aby hneď pri vzniku novej školy otvoril, resp. dokumentom zriadil plno-organizovanú základnú školu s oboma stupňami (teda ročníky 1.-9.). Pozn. - Petíciu nájdete tu: https://www.peticie.com/som_za_otvorenie_plneorganizovanej_zakladnej_koly_s_vyuovacim_jazykom_slovenskym_1_-_9ronik?fbclid=IwAR1mRNfw5pqNttKcvfm9rws9TQXXDv_SdjW9HAD7OrrpGBoSIdNOwiVwPS8#form
Nevýhodou školy v obci Macov je ešte poloha. Dostupnosť pre všetky dotknuté obce v regióne nie je taká dobrá (vrátane autobusových spojení), ako by bola v obci Rohovce, Trnávka, Báč či Blatná na Ostrove.
S tvrdohlavosťou predstaviteľov obcí, ktoré mohli školu s vyučovacím jazykom slovenským zriadiť už dávno, si neporadil nikto – obyvatelia, kompetentné úrady ani štát.
