Staršej generácii je dobre známe socialistické bašovanie s pozemkami pôvodných vlastníkov. Najmä tých, ktoré sú v extraviláne obcí. Režim dovtedajšiu spoľahlivú Pozemkovú knihu odhodil, pozemky scelil pre družstevnú veľkovýrobu a iné socialistické záujmy v rámci najdôležitejšej úlohy, ktorou bolo zabezpečenie výživy ľudu. Keďže v svojej marxisticko-leninskej doktríne vyhlásil, že československý ľud dovedie po boku Sovietskeho zväzu do komunizmu, nikto sa neprotivil a nad svojimi roľami a roličkami spravil kríž. Molochovi sa však v roku 1989 hlinené nohy podlomili a totalitnú nadutosť vystriedal systém demokratický. Ľudia sa okamžite začali zaujímať o svoje pozemky. A zistili, že po socialistických zásahoch to nie je vôbec jednoduché. Prečo?
Štát po tom, čo oklieštil súkromné pôdne vlastníctvo, zaviedol v roku 1964 Evidenciu nehnuteľností, teda register „E“, do ktorého sa snažil zapisovať veci, pri ktorých došlo k zmene. Predpokladal, že v druhej etape tam zapíše aj všetko ostatné. Hneď od začiatku začalo byť jasné, že zapísať sa dajú len dve až päť percent vecí. Dôvod bol prostý: po mnohoročnom odlúčení od pôdy si už ľudia na svoje parcely poriadne nepamätali (zorané medze a pod.), nevedeli, nemali doklady ani zmluvy a tí, čo aj mohli vedieť, už nežili. Štát po tomto neúspechu teda od zámeru upustil s tým, že problém bude riešiť postupne v rámci možností.
Zrazu však pomery v spoločnosti radikálne zmenil 17. november 1989 a štát na riešenie tlaku vo vlastníckych vzťahoch prišiel s fintou – vytvoril kataster. Lenže veci zostali naďalej nevyriešené. Preto vytvoril súbor, kde sa nedá nič rozhodnúť, kde to treba všetko osobitne preskúmať. A tu sa dostávame k pointe: náklady na znovu usporiadanie vlastníckych vzťahov k svojim pozemkom musí uhradiť pôvodný vlastník, nie štát, ktorý neporiadok v priebehu desaťročí spôsobil!
Aby toho nebolo málo, tak štát v rámci finty vytvoril ďalší register „C“, ktorý je zo zákona o katastri určitý a záväzný, kým register „E“ pre kataster záväzný nie je (čo začali využívať aj rôzni podvodníci). Takto bol občan dotlačený robiť prácu za kataster, teda za štát, a za vlastné. Navyše ho tento zákon postavil do pozície, že ak sa cíti byť na svojich pozemkových právach poškodený či podvedený, musí sa obrátiť na súd. Len rozhodnutie súdu bude kataster rešpektovať (nebude musieť nič skúmať)! A to je veľmi nešťastný recept na „úspešnosť“ usporiadania vlastníckych vzťahov k pôde.
A štát akoby sa občanovi ešte aj vysmieval: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR sa totiž na svojej webovej stránke 27. 5. 2010 v článku „Kataster v ústrety občanom“ chválil ako ide občanovi v ústrety vydávaním kolkov kolkomatmi zavedenými na niektorých katastroch, v rámci odbremenenia od čakania v radoch na poštách. Uviedol, že „ročný objem poplatkov zaplatených kolkovými známkami za služby v rezorte prekračuje 30 miliónov eur“. Koľko je to dnes, keď sú už kolkomaty na všetkých katastrálnych úradoch?
Samozrejme k poplatkom pri vybavovaní vlastníckeho práva k svojmu pozemku na katastri treba pripočítať aj poplatky za služby geodetom (geometrický plán), notárom (zápisnica), právnikom (rady pri problémoch), súdom (poplatok), iné výdavky, venovaný čas a nervy ako špagát. Občan vydrží všetko! Aj dnes, v dobe tzv. konsolidácie.
Ďalším problémom ako ho vidia geodeti je, že riadiace pozície na katastroch sú obsadzované prevažne právnikmi. Každý geodet vám povie, že perfektne rozumieť pozemkovej problematike znamená študoval geodéziu a kartografiu päť rokov, plus prax. Nijaký zákon nie je dokonalý a nevystihuje všetky odlišnosti a problematiky v teréne, preto treba zvažovať, inak sú dôsledky. A tých je v súčasnej podobe katastra habadej. O tom by mohli doširoka rozprávať najmä starostovia, policajti, prokurátori, sudcovia, ombudsman a vo svojich výstupoch strážcovia demokracie - médiá.
V týchto súvislostiach poskytol napríklad vyšetrovateľ v trestnom práve účinný recept na eliminovanie podvodných snáh niektorých indivíduí pri podaniach na kataster. Každý katastrálny úrad má veľmi široký plošný záber, preto by sa na každý oplatilo umiestniť príslušníka polície, ktorého povinnosťou by bolo preskúmať každé podanie na zavkladovanie a v prípade podozrenia by takéto podanie bez meškania posunul na prešetrenie orgánom činným v trestnom konaní. Bezproblémové by išlo priamo na oddelenie zavkladovania. V posledných rokoch je však kataster už nútený podávané veci predsa len skúmať.
Podľa lesného rezortu už jeho úrady neuplatňujú pravidlo o drobení lesnej pôdy, ale v zákone o katastri obmedzenie v drobení lesnej pôdy ostalo, po čom pri zavkladovaní siahajú katastrálni právnici najmä tam, kde sa predmetnej role dotklo socialistické zalesňovanie bez vedomia pôvodného vlastníka. A to dáva možnosť inému, klientelistickému záujmu, obmedzovaniu, dokonca až vydieraniu vlastníkov pôdy, v minulosti štátom preklasifikovanej na lesnú.
Každá vládnuca garnitúra sa nám snaží vládnuť podľa svojich predstáv. Každý občan má v rukách nástroj ako lepšie spravovať štát. Heslom bývalej predsedníčky vlády pani Ivety Radičovej bolo: „ Nebáť sa a nekradnúť!“ A to je aj vizitka vyspelosti národa.
Ján Blahovec
