No, alepredsa niekedy sa ma bojí púšťať samú. Ktovie, možno sa bojí, že ja niekomuublížim a ešte náhodou dákeho chudáčika úbožiaka znásilním. No veru, ešteby získal dáku tú traumu.
Ja teda veruneviem čo vymýšľa, však ja som v hlbokej podstate slušná a bojazlivá.Dokonca sa aj červenám, čo je naozaj dosť vidno pri mojej poblednutej tvári. Ešteaj pri nástupe do autobusu si neustále opakujem vetu ktorou si vypýtam od ujaautobusára lístok. A smola je, že vždy ju poviem opačne. Teda ani nieopačne, skôr si vypýtam lístok na stanicu z ktorej odchádzam. Hej, no torobí tá moja vnútorná tréma.
Som slušná,jasné že som. Nie ako tá skazená dnešná generácia, ktorá sa mi vôbecnepozdáva. Napríklad teraz v piatok som videla také chlapča, no čo tomohlo mať šestnásť rokov ako si fajčí na stanici. Hneď vedľa takej babky.Nevedela som či mu mám dačo povedať, dosiahla by som tým len neúspecha zlostné zazeranie ostatných frackov. Sedel si tam a pofajčieval,očividne to robil len pre frajerinu, lebo ani chudáčik poriadne nevedel ako tomá ťahať. Vlastne fajčil trápne ,až som sa mu chcela zasmiať. Ale fajčilverejne. Ach jaj, v našich časoch sa to veru tak nerobilo. My sme sa aspoňporiadne schovali do všetkých možných zákutí, prinajlepšom ešte počkali kým sa zotmie,alebo najlepšie bolo keď bol mesiac v nove. Veru tak, boli sme úplne iný,lepší, teda alebo skôr nenápadnejší, hanblivejší a asi aj úctivejší. Aksme sa opili tak aj to v tajnosti a nie na žiadnych verejných diskotékachv tých najkratších šatoch. Von sme chodievali s gitarou na chrbtea so zborníkmi akordov. Sadli sme si na miesto kde sme nikomu nevadilia vyhrávali si super hitovice. Samozrejme som sa vyžívala v tom ,žemôžem spievať ,že ma ľudia počujú, že im to nevadí a bolo to také nenútenéa krásne.
A vlastneasi sa nedám osvietiť, veď načo. Možno som správna ja a nie ľudia okolo.Ale toto tvrdenie by bolo asi príliš sebavedomé.
Veď vravímže som hanblivá a skromná..samozrejme..:)
