Ani neviem ako som sa k nemu presne dostala. Bolo to asi tak v období zdivočenej puberty, na jednej z mnohých pivničných „posedeniach“ pri decentnom množstve ( asi pre veľkého koňa) alkoholu. Pravdepodobne sa tam zjavil počas už najväčšej zábavy, keď som si myslela, že prišli asi štyria, síce boli len dvaja. Zhoršené videnie má isto na svedomí prítmie... isto... No, ale vráťme sa k tomu Ďurimu. Ani besná srnka netuší, čím som ho mohla očariť. Určite som bola očarujúca, milá a stopercentne mi nič nerozumel. Veď kto by mi predsa v tom šere rozumel? No ale isté je, že sa do mňa tak mierne trošku buchol. O niečo starší, solventný s vlastným autom, milý a tak. No, také dačo presne nie pre mňa. Vypisoval mi a pozýval ma kade-tade na kofolu. Myslím, že som s ním aj sem-tam išla, no len v sprievode kamarátky, to aby si nemyslel, že máme niečo ako rande. Neustále sa snažil a volal ma, chcel ma aj voziť, a môj kamarát sa ma stále snažil presvedčiť, že nech to aspoň skúsim. Chcel ma nahovoriť aspoň na jedno rande s ním a ja stále nič. Nechcela som Ďurimu dávať falošnú nádej. Aj som chvíľku nad ním premýšľala, bol milý, pekný, ale ja som sa do neho nezaľúbila a ani len nepobláznila... a ten môj kamarát ma stále neprestal prehovárať. Raz mu to nedalo a tak jemne mi pošepol, že ak pôjdem s Ďurim aspoň na kávu tak mi dá tisícku. Pozerala som na neho ako puk. Nechápala som z kade on naberie tisícku pre mňa, ale tušila som, že v tom bude nejaký väčší kšeft. Po nekonečne dlhom vyzvedaní som zistila, že Ďuri mu ponúkol päťtisíc korún, keď ma presvedčí, aby som s ním šla na rande. A ten špiniar, čo si vravel kamarát mi z toho celého chcel ponúknuť len tisíckuJ.
A koniec? Nešla som, moja láska sa nedá ničím kúpiť a Ďurimu som ublížiť nechcela, veď bol predsa milý, zlatý a časom ho to tak či tak omrzelo. Len kamarát mi zvykol sem tam oznámiť, ako pekne sme mohli zarobiť, keby som bola ochotná aspoň jednu kávu vypiť.:)
A prečo som si na to dnes spomenula? Bola som voliť a v komisii sedela jeho sestra. Tak taká dáka asociácia..:)
