Ako som sa do bulváru dostal

Uznávam, že niekedy sa pritrafí preklep či gramatická chybička, a verte, že ma to mrzí, ale stane sa. Myslím, že práve preto majú mnohé noviny a časopisy korektorov, knihy jazykových redaktorov, aby sa nestalo, že aj majster tesár sa utne. V nedeľu večer som sa dostal k fotografiám zo spúšťania tunela, spájajúceho Višňové s Dubnou skalou. Áno, to je ten tunel, o ktorom sa už toľko rokov diskutuje, že mohol byť už dávno postavený. Zúčastnil som sa osadenia sošky sv. Barbory na západnom portáli tunela nielen ako žilinský župan, ale aj ako stavbár cestných stavieb a tunelov. Počas môjho profesionálneho pôsobenia som sa zúčastnil mnohých stavieb a tunel Branisko dôverne poznám zo stavebno-technického hľadiska. A tak ani neviem ako, sa mi to Branisko priplietlo k tej sv. Barbore na klávesnici a môj status som zverejnil tri minúty pred polnocou. Na druhý deň som si uvedomil svoju chybu aj vďaka komentárom, a tak som to opravil. O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som si dnes prečítal v bulvárnom každodenníku, že vraj nepoznám svoj kraj a že som si vyrobil riadny trapas... Nuž, mrzí ma to o to viac, že podporu výstavby diaľnic v našom kraji podporujem a zaujímam sa o ňu od začiatku svojho pôsobenia ako župan, ale tak ako sa majster tesár utne, tak sa aj mne zadarilo, akoby prsty na klávesnici boli rýchlejšie.