Predstava, že by som blogoval či uverejňoval fotky zo svojho života na Internete, sa mi pred pár rokmi mohla zdať veľmi zvláštna, no dnes je to prirodzená vec, ktorú vnímame ako samozrejmosť. Môžem sedieť na severe Slovenska a zároveň telefonovať s niekým na úplne opačnom konci republiky či odpovedať na Facebook správy ľuďom vzdialeným aj stovky kilometrov odo mňa. A tak premýšľam, ako veľmi nám internet a bystré telefóny alebo smartfóny, ako ich niektorí zvyknú nazývať, prirástli ku každodennému životu.
Digitálna a moderná doba má však svoje výhody a je skvelé, že aj vďaka sociálnym sieťam nás môže ktokoľvek osloviť, napísať svoj podnet na zlepšenie, poďakovanie alebo sťažnosť napríklad aj prostredníctvom Facebooku a nemusí čakať, kým poštový holub dorazí :). „Trochu“ som to síce zveličil, ale odkaz je jasný. Vďaka internetu a digitálnym technológiám máme väčší, rýchlejší a otvorenejší prístup k informáciám. A som rád, že takúto komunikáciu využívame aj v našej Žilinskej župe.
Už v roku 2012 sme založili náš Facebook Žilinský samosprávny kraj a štyri roky tam zverejňujeme nielen krásy prírody, ktorých tu máme neúrekom, ale tiež videopozvánky, reportáže, online konferencie či články o župných aktivitách. Chceme byť blízko novej generácii, ktorá prichádza, a preto sme založili po novom aj Instagram. Priznám sa, že pre mňa je to dodnes tak trochu „španielska dedina“, ale je to cesta, ktorá priblíži kraj mladým.
A čo ma teší najviac, je spätná odozva. Tá prišla i tento týždeň, keď mi kolegovia ukázali fotku troch ocenení, ktoré sme získali v súťaži Podnikové médium roka. Náš Facebook sa stal druhým najlepším a Newsletter, ktorým cez emaily informujeme našich zamestnancov, krajských poslancov a iných záujemcov o novinkách v kraji, získal vo svojej kategórii v konkurencii verejných i súkromných inštitúcií titul Podnikové médium roka 2015 a tiež cenu hlavného mesta Bratislava.
Pri takýchto oceneniach od iných si vždy poviem, že cesta, ktorou ideme, je správna a popri tradičných osobných stretnutiach, ktoré sú stále nenahraditeľné, musíme ísť aj ďalej a hľadať spôsoby, ako sa našim obyvateľom priblížiť a zistiť, čo ich trápi a zaujíma, aby sme našu prácu robili pre nich.
A čo vy, priatelia, aký spôsob komunikácie vyhovuje najviac vám?
