No túto otázku som si položil už pred rokmi, keď som sa ako poslanec parlamentu uchádzal o podporu obyvateľov Žilinského kraja. A vtedy rozhodli, že chcú mať župana a zároveň poslanca NR SR. Napriek tomu som sa rozhodol v roku 2006 už nekandidovať do parlamentu, aby som sa venoval iba nášmu kraju. Ale roky skúseností ma priviedli k tomu opäť, aby som sa pokúsil skĺbiť prácu župana a poslanca. A prečo? No práve preto, aby hlas našich regiónov zaznieval aj v Bratislave. Aby sa problémy z Oravy, Liptova, Kysúc či Turca dostávali aj medzi politikov, ktorí sú neraz „už len“ v Bratislave, pričom netušia, o čom je život tu u nás na severe. Aj Žilina je dostatočne veľká aglomerácia nato, aby jej hlas bolo počuť dvesto kilometrov na juh, juhozápad...
Poslanec parlamentu, ktorý to myslí vážne so svojou prácou, tak sa účastní práce vo výboroch, na príprave nových zákonov a pri novelizáciách starých, zapája sa do diskusií počas schôdzí, ale to nestačí, aby dostatočne rezonoval aj hlas regiónov. Preto by sa mal zaujímať aj o svoje okolie, odkiaľ prišiel a kde žije a podnety zo svojho regiónu prenášať do Bratislavy. Napríklad minulý týždeň sa v Žiline uskutočnila odborná konferencia Zväzu poskytovateľov sociálnych vecí v SR. Jej účastníci nastolili jednu z hlavných úloh pre nasledujúce obdobie – vyšpecifikovanie vzájomnej prepojenosti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. A preto budem vo štvrtok na hodine otázok (čo je tiež jedna z možností, ako môže poslanec aktívne vykonávať svoj mandát) interpelovať vládu SR, aký je jej postoj k zapojeniu zdravotných poisťovní do sociálneho systému, napr. pri liečbe dlhodobo chorých pacientov umiestnených v sociálnych zariadeniach. Viem, z rečí sa človek nenaje. Ale podľa mňa je dôležité, aby každý maximálne vykonával svoj mandát, pričom je jedno či v krajskom, mestskom, obecnom alebo národnom zastupiteľstve, a zároveň ho prepájať so svojim pracovným pôsobením. Len tak sa môže politika dotýkať aj problémov ľudí a najmä ich riešiť.
