Či už to bolo v Afganistane, Iraku alebo aj Srbsku. Slovensko je jeden zo štátov, ktorý neuznal nezávislosť Kosova. A predsa tento štát funguje. Ako to dopadne u nášho východného suseda? Veľa otáznikov, ešte viac obáv a odpovede nepoznajú asi ani samotní aktéri. A dokonca ani Obama a Putin či Merkelová. Čo bude však s ľuďmi? Aj ukrajinské deti si zaslúžia vyrastať v zdraví a bezpečí, no nikto dnes nevie, čo ich čaká. Slovenská republika musí teda vyčkávať, ako čakajú aj ostatní. Vypukne občianska vojna? Prestanú dodávky plynu? Začne masové vysťahovalectvo? Prídu utečenci aj k nám? Mali by sme sa pripraviť na najhoršie, aby sme si potom, keď by sa konflikt predsa len podarilo vyriešiť, mohli vydýchnuť. Kým doteraz sme sledovali vojnové besnenie vďaka satelitom, teraz nám akosi čoraz neodbytnejšie klope na dvere. Chcem stále veriť, že moje závery sú nesprávne.
Zostáva nám len dúfať, že nám na tie dvere nezabúcha tak, aby sa schengenská hranica zmenila na nárazníkovú zónu blízko bojiska. Všetkým obyčajným ľuďom z Ukrajiny i Ruska, ľuďom rôznych národností a vierovyznaní, by som chcel zaželať pokoj v duši a nenaplnenie obáv, ktoré dnes víria v každom z nás. Všetkým zúčastneným stranám chcem zaželať pokojnú a zodpovednú myseľ pri rozhodovaní o osudoch ľudí, aj keď viem, že to bude ťažké.
