Peniaze, ktoré totiž platia cestujúci za konkrétny lístok, sú nedostatočné nato, aby pokryli všetky náklady. Od PHM cez opravy autobusov až po platy vodičov. A keď si spočítate, že v niektorom z autobusov viac ako desať ľudí necestuje, tak by to mali poriadne drahé cestovanie, keby museli zaplatiť všetko. To je úlohou kraja, aby dotoval cestovné tak, aby bolo znesiteľné. Je však také? Sto ľudí – sto chutí, a teda aj sto odpovedí. Pre niekoho je vysoké, pre iného prijateľné. Je to presne ako v tom príbehu o nešťastnom a šťastnom mužovi. Obaja zarábali po tisíc eur, ale jednému to bolo primálo, a tak bol nešťastný. Toho druhého to naopak robilo šťastným.
Keď sa vrátime k autobusom, ktorým hrozí vyhynutie ako pravekým zverom, tak sa dejú aj pri nich evolučné zmeny. Každý rok je v našom kraji prepravených o milión menej cestujúcich. Nie, nie je to milión osôb, ale počet prepravených, pričom nejeden z pravidelných cestujúcich absolvuje za rok aj 300 jázd. Preto vyvstáva otázka, či predsa len nevymrú o pár rokov, keď to ubúdanie cestujúcich pôjde týmto tempom. A nepomohli ani nové, klimatizované a bezpečnejšie autobusy. Prepad nezastavili ani zľavy na kartu či pre študentov a seniorov, ba ani WIFI v busoch.
Námetov na zamyslenie pri doprave sa ponúka oveľa viac. V roku 2005 bolo na území nášho kraja evidovaných 125 tisíc áut. V roku 2013 to bolo už 215 tisíc vozidiel. Trend je rastúci, a tak namiesto ekologického správania (s modernými autobusmi) uprednostňujeme logické správanie (do auta nastúpime rovno pri dome a odvezieme sa presne tam, kam chceme). Je to však ozaj také logické, ak si predstavíme raňajšie i popoludňajšie zápchy alebo málo parkovacích miest?
