Vzhľadom na tvrdenie zbitého majiteľa baru, že útoky na jeho podnik zo strany holohlavých nie sú žiadnou raritou, si toto vážne tvrdenie minister nechá preveriť a keďže mu to nedá, nechá si vytiahnuť aj dlhodobú policajnú štatistiku násilných útokov v meste Nitra a okolí. Po ich prečítaní následne s hrôzou zisťuje, že takýto útok vôbec, ale vôbec nie je raritný a holohlaví a im podobne postihnutí tupci dlhé roky terorizujú im nesympatických ľudí, zvlášť študentov. Keďže ide o moderného, marketingové techniky ovládajúceho ministra, dá si svoje zistenia ešte potvrdiť anonymným prieskumom na nitrianskych vysokých školách a internátoch, ktorého výsledky budú ešte hrozivejšie ako tie policajné. Ako zodpovedný minister teda okamžite zvolá tlačovku, kde oznámi prekvapujúce zistenia, ospravedlní sa bitým obyvateľom Nitry a sľúbi rázne systematické kroky na odstránenie problému.
A teraz späť do reality. Náš pán minister vnútra už dávno predal dušu prieskumom verejnej mienky a moci, ktorú mu dávajú. Priznať, že útoky holohlavých sú v Nitre bežná vec by znamenalo tiež priznať, že útok na Hedvigu Malinovú bol len jedným zo stoviek, ktoré sa za posledné dve desaťročia v Nitre odohrali a že po bitke holohlavých jej osobne naložil aj on so svojím policajným prezidentom. To však môžeme len veľmi ťažko očakávať. Jazyk ho síce svrbí, veď rozpráva veľmi rád, teraz však musí čušať. Predsa len tu platí cynický výrok slizkého ministra kultúry z filmu Životy tých druhých - „Menschen ändern sich nicht." - Ľudia sa nemenia. Zvlášť nie takí pokrívení ako náš pán minister vnútra.
