Očakávala som viac, priznám sa...O rekonštrukcii Budatínskeho hradu sa hovorí roky rokúce a nič sa nedeje...akurát to, že sa vzácne finančné prostriedky minuli na jeho osvetlenie, teraz sa „konečne" môžeme vo svetle reflektorov pozerať na tú skazu...predtým ju aspoň po tme nebolo vidieť.
Tu je niekoľko fotografií aktuálneho stavu...
Mala som teda pochopiteľne veľkú radosť z toho, keď som sa dozvedela, že sa bude rekonštruovať aspoň priľahlý historický park. Však sa nedá všetko naraz... ( I keď povedzme si otvorene, v iných krajinách by to šlo).
Budatínsky park ako si ho ja pamätám spred rekonštrukcie, bol veľmi zanedbaný, konáre starých stromov pri silnejšom vetre takmer na hlavu padali...áno, tak to sa zmenilo. V prvej etape rekonštrukcie, ako je všade zdôrazňované, sa zrevitalizovali stromy, vysadili nové, zachovala sa ojedinelá dvojradová aleja, vytvorili sa štrkové chodníky, pridali sa lavičky, smetné koše...ale niečo tomu chýba...typický anglický park by mal dýchať históriou, tu ale takmer vôbec nie je cítiť...až na tie staré stromy, no...
Chýba tam ten romantický pocit, že tu sa kedysi prechádzali „princovia a princezné", ktorí by si iste nesadli na celokovové lavičky a nehodili svoj odpad do kovových košov, aké nájdeme v každom centre mesta. Iste k tejto atmosfére nenapomáha ani zvuk ručiacich áut z neďalekej frekventovanej cesty a tobôž vlaky, ktoré sa preháňajú doslova pár metrov od múrov hradu ( čudujem sa, že hrad ešte stojí, keďže som mala možnosť stáť tesne vedľa jeho múrov a cítiť tie otrasy, keď prechádzal okolo rýchlik). Tieto barbarské zásahy z minulosti a akási historická necitlivosť dnešnej doby a tých, ktorí obnovovali park, zničili podľa môjho názoru veľa z budatínskeho parku. Dúfam však, že ďalšie etapy rekonštrukcie dosiahnu viac ako len úpravu stromového fondu...
