Mäsiar a klobásy: Nečakané zdražovanie
Predstavme si lokálneho mäsiara, ktorý vyrába jediný produkt – klobásy. Na ich výrobu potrebuje mäso, cesnak, papriku, korenie a črievka. Tieto suroviny nakupuje od dodávateľov a každú platbu realizuje bankovým prevodom. Po zavedení transakčnej dane každý prevod zdražie o 0,4 %.
Napriek tomu mäsiar pokračuje v práci, zmieša ingrediencie, naplní ich do črievok, vyúdi – a klobásy sú pripravené na predaj. Pred prvým aprílom predával kilo klobás za 10 eur, no kvôli transakčnej dani zaplatil navyše cca 20 centov štátu, pretože využil bankový systém. Po prvom apríli preto môže jeho cena stúpnuť na 10,20 €.
Zároveň však existuje konkurencia – poľské mäsiarstvo. Tam transakčnú daň neplatia, a preto si udržia pôvodné náklady. Klobásy vyrobia za pôvodnú 10 eur, privezú ich na Slovensko a v predaji ponúknu lacnejší produkt. Náš slovenský mäsiar nemá ako konkurovať. Kvôli transakčnej dani sa jeho klobásy predražia, zatiaľ čo zahraničný podnikateľ získa konkurenčnú výhodu. A tak štát na jednej strane „potrestal“ slovenského podnikateľa za to, že poctivo podniká cez transparentné bankové transakcie a zároveň podporil dovoz zahraničných a nie vždy kvalitných výrobkov k nám.
Automobilka: Vysoké sumy, vysoké riziká
Zoberme si priemyselný sektor – automobilku, ktorá vyrába model malého auta na Slovensku. Jej produkcia si vyžaduje stovky dodávateľov, domácich aj zahraničných. Objednáva si palubné dosky, výplne dverí, kľučky, skrutky, volanty, kolesá a podobne. Za tieto komponenty platí bankovými prevodmi. Po zavedení transakčnej dane každá z týchto platieb podlieha sadzbe 0,4 % s maximálnou hranicou 40 eur na transakciu.
Automobilka realizuje tisíce transakcií ročne. To znamená tisíce eur naviac len na tejto dani. Navyše sa zvýšila aj DPH na 23 %, ktorú zaplatia iba slovenskí zákazníci. No transakčná daň ovplyvní cenu vozidiel, či už zostanú na domácom trhu alebo sa vyvezú do zahraničia.
Manažment automobilky čelí dôležitej otázke - ako zareagovať? Jednou možnosťou je presunúť fabriku do krajiny s priaznivejším podnikateľským prostredím. Druhou stratégiou je optimalizácia platieb – automobilka si otvorí účet napríklad v Českej republike. Keďže prichádzajúce transakcie sa na Slovensku nezdaňujú, slovenský dodávateľ (napríklad výrobca dverí) dostane platbu z českej firmy, ale dvere dodá tej istej automobilke na Slovensku.
Kto získa a kto stratí
Štát očakáva, že získa dodatočné príjmy z transakčnej dane. No v skutočnosti môže byť efekt opačný – podnikatelia sa budú snažiť platby obchádzať a presúvať svoje financie do zahraničia. Slovenské banky tak prídu o kapitál a namiesto toho pomôžu rozvoju bankového sektora v iných krajinách.
Čo to znamená pre ekonomiku? Transakčná daň nielenže zaťaží podnikateľov, ale aj zvýši ceny pre spotrebiteľov. Zároveň podporí zahraničných konkurentov, ktorí ju platiť nemusia. Nejde teda len o zvýšenie nákladov, ale aj o oslabenie konkurenčnej schopnosti slovenských firiem.
Namiesto očakávaného pozitívneho efektu môže mať transakčná daň presne opačný dopad – oslabenie domáceho podnikateľského prostredia, zdražovanie a presun financií do zahraničia.
