Donald Trump je nepochybne jednou z najvýraznejších a zároveň najkontroverznejších postáv americkej a svetovej politiky. Jeho politika a rozhodnutia polarizujú spoločnosť a často vyvolávajú búrlivé diskusie. Kým niektorí ho vnímajú ako nekompromisného lídra, ktorý mení zabehnuté poriadky, iní ho vidia ako človeka, ktorý svojou rétorikou a činmi podkopáva demokratické hodnoty.
Odchod USA z WHO
Trump už počas svojho prvého funkčného obdobia ostro kritizoval Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) a nakoniec oznámil jej opustenie. Po návrate do úradu sa k tejto téme vrátil a USA definitívne vystúpili z WHO bez akejkoľvek snahy o reformu organizácie zvnútra.
Náš svet funguje len vtedy, keď dôležité spoločenstvá tvoríme spoločne a všetci sa na nich podieľame. WHO nepredstavuje žiadne zlo, naopak podľa môjho názoru zohráva v obdobiach pandémií nezastupiteľnú úlohu pri zbere a zdieľaní dát na ochranu ľudí.
Tento krok staronového amerického prezidenta preto oslabuje globálne zdravotnícke iniciatívy a môže spôsobiť chaos pri riešení budúcich pandémií. Kým jeho administratíva tvrdí, že WHO je „zbytočná byrokratická štruktúra pod vplyvom Číny“, realita je taká, že organizácia stále zohráva kľúčovú úlohu pri koordinácii medzinárodnej reakcie na zdravotné krízy.
Je iróniou, že v čase, keď svet čelí novým hrozbám, sa USA ako jedna z najvplyvnejších krajín dobrovoľne vzdávajú svojej vedúcej úlohy v globálnom zdravotníctve.
Clá a ekonomický protekcionizmus
Trump dlhodobo presadzuje politiku ekonomického nacionalizmu, čo znamená zvyšovanie dovozných ciel a protekcionistické opatrenia na ochranu domáceho trhu.
Po opätovnom nástupe do úradu oznámil masívne clá na čínske, európske a mexické produkty, čo spôsobilo napätie medzi USA a ich kľúčovými obchodnými partnermi (aj keď v praxi ich ešte len zavádza od 1.2.2025 pre tovary z Kanady a Mexika).
Tento krok síce môže pomôcť niektorým americkým podnikom, no zároveň zvyšuje ceny pre amerických spotrebiteľov a môže vyvolať odvetné opatrenia zo strany obchodných partnerov. V konečnom dôsledku to teda môže poškodiť aj samotné záujmy Spojených štátov.
Neistota, ktorú vyvolávajú nepredvídateľné ekonomické rozhodnutia, sa už prejavila na finančných trhoch, kde investori s obavami sledujú Trumpove výpady proti globálnemu obchodu.
Nezodpovedné (geo)politické fantázie
Donald Trump je známy svojimi nečakanými a často provokatívnymi výrokmi, no jeho slová o tom, že „Kanada by sa mala stať súčasťou USA“, už prekročili hranicu bežnej politickej rétoriky.
Tento výrok znepokojil kanadských občanov aj politické elity. Kanada je dlhodobým strategickým partnerom USA, a preto je nezodpovedné, aby americký prezident spochybňoval jej suverenitu.
Zatiaľ čo niektorí tieto slová považujú za žart, faktom je, že v čase rastúceho geopolitického napätia takéto výroky podkopávajú vzťahy medzi spojencami.
Podobne ako v prípade Kanady sa Trump opäť vrátil k myšlienke kúpy Grónska od Dánska, ktorú prvýkrát predstavil ešte počas svojho prvého funkčného obdobia. Dánsko túto možnosť rázne odmietlo, no Trump teraz tvrdí, že USA by mali „nájsť spôsob, ako si Grónsko zabezpečiť“.
Aj keď oficiálne neexistuje žiadna konkrétna iniciatíva na kúpu tohto územia, takéto výroky vyvolávajú napätie v diplomatických vzťahoch. Grónsko je pre USA strategicky významné územie, no jeho obyvatelia už viackrát zdôraznili, že nie sú na predaj.
Takéto geopolitické fantázie ukazujú Trumpovu tendenciu vnímať svet ako obchodnú transakciu, no v realite podkopávajú dôveru spojencov a vyvolávajú zbytočné napätie v medzinárodných vzťahoch.
Premenovanie Mexického zálivu na Americký
Prezident Trump sa po návrate do úradu vrátil aj k svojmu symbolickému nacionalizmu.
Najnovším príkladom je jeho snaha premenovať Mexický záliv na „Americký záliv“, čím údajne chce posilniť postavenie USA v regióne.
Tento krok nemá absolútne žiadny praktický význam, skôr demonštruje Trumpovo presvedčenie, že môže „hýbať mapou“ podľa vlastných predstáv.
Nepredvídateľný líder
Donald Trump zostáva jednou z najvýraznejších a najdiskutovanejších postáv súčasnej politiky. Po jeho návrate do Bieleho domu možno pozorovať dôraz na ekonomické reformy, efektívnejšie riadenie verejných financií a pragmatickejší prístup k riadeniu štátu. Zároveň však jeho politika prináša aj výzvy, ako sú zmeny v medzinárodnej spolupráci, asertívnejšia obchodná stratégia a nepredvídateľná komunikácia so spojencami.
V takomto dynamickom prostredí je pre Európu kľúčové zostať jednotná. Len silná a súdržná EÚ dokáže efektívne reagovať na tieto výzvy a zabezpečiť stabilitu, prosperitu a bezpečnosť pre svojich občanov.
