Politické diskusie majú v rádiu a televízii pomerne veľký priestor. V poslednom období žiaľ môžeme konštatovať, že ich úroveň prudko klesá. A nemôžu za to redaktori či moderátori, ako tvrdia niektorí politici. Práve naopak, svojou útočnou komunikáciou znižujú ich úroveň politickí reprezentanti.
To, čo v médiách predvádzajú politici súčasnej koalície, sa vo vyspelých štátoch len tak nevidí. Pomyselný klinec do rakvy slušnej diskusie vrazil predseda SNS Andrej Danko svojimi vystúpeniami v reláciách Na hrane a O 5 minút 12. Médiá bez akýchkoľvek dôkazov obviňoval zo zaujatosti, otázkam moderátorky sa vyhýbal, neskôr ju a aj svojho oponenta, Michala Šimečku z PS, urážal.
Diskusia sa nerovná monológu
V prvom rade treba pripomenúť, že moderované diskusie neslúžia ako hlásna trúba pre vládnu garnitúru. Moderátor v nich kladie aj menej príjemné otázky a v záujme divákov sa snaží dostať z hosťa odpoveď. Aby sa verejnosť dozvedela čo najviac, diskusia by mala byť dynamická a slušná.
Invektíva a agresivita voči moderátorom a novinárom v demokratických krajinách nemajú miesto. Mediálni teoretici sa zhodujú, že médiá plnia úlohu akéhosi strážneho psa demokracie. Bránia jej hodnoty a politikov konfrontujú, aby sa nestalo, že budú vládnuť bez akejkoľvek opozície – občianskej či politickej. Aj na mediálnu kritiku by mal politik vedieť reagovať vecne a kultivovane. Ak to nedokáže, svedčí to len a len o jeho malosti.
Úroveň debaty medzi Dankom a Šimečkom bola taká nízka, že sa za ňu divákom ospravedlnila samotná moderátorka Jana Krescanko Dibáková. Pritom nie ona, ale predseda SNS zapríčinil, že divák hodinu počúval len bludy a hašterenie sa. Konkrétne odpovede na konkrétne otázky nedostal. Ak by mal aspoň trochu sebareflexie, ospravedlnil by sa on.
Zvlčievame sa
Sociológia hovorí, že správanie verejne známych ľudí ovplyvňuje vzorce správania celej spoločnosti. Miera agresivity a nevraživosti tak medzi nami rastie aj vďaka politikom. Čo by sme s tým mali robiť? Vrátiť medzi nás slušnosť. Aj keď s niekým nesúhlasíme, neurážať ho, ale komunikovať vecne a slušne. A keď politici uvidia, že slušnosť je opäť v móde, prispôsobia sa aj oni. Pretože politik sa vždy bude správať tak, ako jeho voliči chcú, aby sa správal. Keď tu teda máme časť spoločnosti, ktorej slušnosť nehovorí takmer nič, nemôžeme sa čudovať, že takto správajúcich sa politikov máme aj vo vláde.
