Modrá. Modrá bola vždy modrá, až kým neprišla metalíza. Aj Mečiar bol vždy Mečiarom, kým neprišiel Dzurinda. Dzurinda bol Dzurindom, kým neprišiel Fico. A po Ficovi tu máme metalízu. Kvantum metalickej modrej, ktorá sa sfarbuje podľa uhla pohľadu. Ale stále je to modrá – a je jedno, aké prídavné meno pred ňu dáte.
Tí, ktorí sa narodili skôr, si ešte spomínajú na politické debaty plné rozdielnych názorov na ekonomické, sociálne či hospodárske témy. Silný trh, či silný štát. Presné interpretácie ľavicového či pravicového pohľadu. Človek si mohol vybrať...
Ale čo máme dnes?
Súťaž v predbiehaní sa takmer výlučne v nepodstatných témach, ktoré – ak priamo nerozdeľujú spoločnosť – tak minimálne spôsobujú značné navýšenie deficitu bez budúcich príjmov. Porovnávanie, kto čo zničil viac a ako naivne to spravil. Kto za kým stojí a ako to financuje. Kto je skôr blázon alebo psychopat.
A nám, vyzerá to tak, ostáva iba sa pýtať:
„Toto ste chceli, Slováci?“
