Prvé výskumy s konformitou začal M. Sherif 1935, ktorý používal autokinetický efekt (vnemová ilúzia = neexistuje žiadna správna odpoveď), pri ktorom sa zdá, že stabilný svetelný bod sa v tme pohybuje – respondenti mali odhadnúť vzdialenosť v akej sa bod pohyboval. Odpovede sa veľmi líšili, no pri kolektívnom testovaní sa odpovede priblížili a vznikla „skupinová norma“.
Vo výskumoch pokračoval A. Asch 1951, ktorý zistil, že i v prípade, že správna odpoveď existuje, respondenti vedome odpovedajú nesprávne, pokiaľ by sa správna odpoveď mala líšiť od názoru druhých (3 čiary, ktorá z nich má rovnakú dĺžku ako vzorová čiara; respondenti boli daní do skupiny ľudí, ktorí zámerne odpovedali nesprávne a len 24% respondentov sa neprispôsobilo, no skoro všetci vedeli správnu odpoveď, čo sa dokázalo pri písomnom teste) = dôvodom nesprávnych odpovedí bola snaha vyhnúť sa konfliktom.
Osoba, ktorá sa neprispôsobí skupine musí rátať s tým, že vyvolá konflikt.
Mám však pocit, že už nejde ani tak o konflikty ako o bezstarostnosť. Ľudia proste veľmi radi nechávajú zodpovednosť na iných, lebo sa boja, že sami by sa rozhodli zle. Určite Vám už niekto povedal “nechám to na teba” alebo “čo si o tom myslíš?”. 97% ľudí sa bojí prijať zodpovednosť za svoj život. Je ľahšie sa vyhovárať na vládu, zamestnávateľa, manžela, učiteľa…
Ľudia sa boja svojich vlastných rozhodnutí, a tak svoj život nechávajú napospas davu. Kam to ale vedie? Vojny, chudoba, 50 ročné zamestnanecké zmluvy za 300 eur mesačne, nevyvíjajúce sa školstvo, strach atď.
Jeden známy človek raz povedal “Ak chceš byť úspešný, tak sa pozri von oknom a sleduj ostatných ľudí. Potom choď von a rob presný opak toho, čo robia oni. A budeš úspešný”
Slepí vedú slepých. A keď vedie slepý slepého, obaja spadnú do jamy.
