Cítim sa prázdna, vyhorená žiaľom,
cítim sa smutná, sklamaná životným osudom...
Túžim ísť za nimi, objať a pritúliť k hrudi,
táto bolesť ma bude navždy v noci budiť!!
Nechcem počúvať prázdne slová,
hoci zo srdca ich vravia blízky...
...nikto z vás nezažil ten pocit bezradný a nízky!!
Vidíte slzy, zničenú tvár, nikdy však nepochopíte môj žiaľ.
Žiaľ matky, ktorej osud najtvrdšie rany dal,
srdce rozrezal a soľ do nej vlial.
Snažíš sa byť pre mňa múr opory, k zemi ma
ťahajú priťažké okovy.
Oči mi oslepli, počujem len málo...
...neustále pýtam sa: prečo sa to stalo?!
Vyteká zo mńa život, láska, spomienky, krása...
Smrť moja zdá sa mi ako jediná spása!
Vadí mi všetko, vnímam len svoj žiaľ,
nie som už tou ženou, ktorú si mal...
Som prázdna...ponížene prosím o životný zvrat...
Chcem v sebe opäť cítiť malinký život pulzovať...
