bez hudby:
Nemám hudbu.. nemám sa o čo oprieť.. Cítim chaos... a nedokážem sa sústrediť na to čo práve robím.. Tupo hľadím na klávesnicu, na displej... na klávesnicu, na displej... Skvelé.. už mám dva riadky... Tlačidlo play ma provokuje... volá ma stlač ma, stlač ma... pomôžem tvojej tvorivosti.. tvojej inšpirácii... Musím odolať, pretože som v úvode sám na seba vykopal búdu... A vymyslel toto sebatrýznenie. Dám ešte pár riadkov... Práve som si prečítal, to čo som práve napísal... Je to také aké to je... Už mi to trvá dosť dlho... potím... Čoskoro preradím na Masívny útok a KarmaComu... a dúfam... pevne verím, že sa moja hypotéza potvrdí a vy uvidíte inšpirovanú stať...
koniec utrpenia.... skladba začala svoju púť od 0.00 do 4.00 za ňou ďalšia... a ďalšia.. Karmacoma v remixoch...
s hudbou:
Písanie článkov s hudbou ide omnoho rýchlejšie. Tempo, rytmus skladby, určuje pohyby mojich prstov, ich kĺzanie po písmenkách (znakoch) klávesnice... Nasleduje krátke započúvanie sa do efektov, spevu, „skrečov“, vybavenie si obrazov... Hudba ovplyvňuje to čo robím... Hudba riadi môj život... nezdá sa vám? Ja si napríklad dokážem predstaviť hudbu pri akejkoľvek životnej udalosti, príležitosti. Napríklad pri ceste do práce, pri jazde v aute, pri jazde na bicykli, pri pojedaní zmrzliny, pri písaní príspevkov, pri práci... pri raňajkách, pri obede, pri zaspávaní, pri zobúdzaní... keď som s kamarátmi... Pre niekoho to môže byť ale rušivé, pretože by mohlo ťahať jeho myšlienky iným smerom, ako on sám chce. Dôležitý je teda výber.
Finišujem... hudba stále hrá...a ja vidím, ako vonku vyšlo slnko a zahľadel som sa na korčule pohodené v kúte....
