Mobil (23:04):
Kde trčíš? Už ťa tu čakáme viac než 5minút, poliši sú blízko, tak šliapni na to,... sme na letisku.... Samozrejme, že som dupol na plyn a svižným pohybom vretenice som prekľučkoval na diaľnici pomedzi chystajúcu sa zápchu.
Letisko (23:07):
Jay: No vitaj, nič nepýtaj, prachy naval, na štart sa pober, a nerob tu veľký bodrel... Nastupujúc do auta som zacítil tú nervóznu atmosféru. Mláka krvi na zemi mi nahnala zimomriavky na chrbát. Čakal som najhoršie. Keď som zazrel Plameňmi ošľahané textúry AudiTT, vedel som o čo ide. Tony zo SouthCity je tu. Ten čo neuznáva pravidlá. Ten čo musí vždy za každú cenu vyhrať. Ten čo nepozná prehru. A ten čo ide aj cez ... mŕtvoly. Preletel som okolo „bíty“ pučiaceho boxu a zaradil sa na štart. Ťažký undergroundový hiphop ma trošku upokojoval. Na bielej, sprejmi čerstvo nastriekanej, čiare už čakala Tania. Jej nádherná postava prikrytá provokatívnym odevom nenechala žiadneho zúčastneného nevykastrovaného chlapa bez reakcie istého druhu. Na štarte už vrčali motory. Tania sa postavila uprostred. Zodvihla ruky a čakala na signál. Prišiel. Jej ruky s vlajkami boli pre nás jasným znamením....//pokračovanie nabudúce
písané pre zumag
