
I nakopila sa mi celkom pekná hŕstka papiera, i vylepil som týchto nevinných bezdetných po všetkých nástenkách vo firme, po všetkých stenách a akcia sa rozbehla. Boli to náhodne vybraný naši kolegovia. Deň na to bolo celkom zaujímavé sledovať ich reakcie keď sa začali pozerať sami na seba (papier vs. human). Mali ste vidieť tie pohľady ako sa po sebe obzerali jednotlivé „wanted“ obete. Aj za mnou prišli niektorí vediac, že som ideálny typ na vtipkovanie podobného rázu. No odchádzali s dlhým nosom, keď mojou odpoveďou boli pokrčené plecia.... Samozrejme, že sa neprišlo na to, kto za tým všetkým stál... a ani sa nepríde, pokiaľsi neprídu prečítať tento blog. Momentálne žijú v tom, že si z nich niekto vystrelil. No už teraz je ich hrdo pyšnosť naštiepaná a budúce mierne podpichnutie bude znamenať úspech....