Veľmi by ma vlastne zaujímalo, ktorá "múdra" hlavá živí aj na Slovensku myšlienku, že v čase súčasnej krízy dopytu je úlohou štátu požičať si peniaze a tie jednorázovo naliať do ekonomiky v domnení, že je to ten pomyselný čarovný prútik, ktorý situáciu zlepší. Viď príklad aktuálneho príspevku zvaného "šrotovné".
Ja takéto aktivity s obľubou prirovnávam k osobnej spotrebe kaviáru, na ktorý som si zobral úver, najlepšie z nejakej "kešovky". Takýto kaviár a podpora zakúpenia nového auta v rámci mobilizácie dopytu, ktorú má zabezpečiť "šrotovné", majú toho celkom dosť spoločného. Úplne základnou spoločnou črtou je, že zakúpenie kaviáru a auta do budúcnosti neveští žiadnu racionalizáciu budúcich nákladov alebo zvýšenia prijmu (teda netvorí rezervu, z ktorej by bolo možné túto investíciu ďalej splácať), ba naopak, núti spotrebiteľa míňať viac (ako ku kaviáru patrí dobré víno, tak ku automobilu patrí spotreba benzínu).
Teda nielenže zakúpenie nového automobilu v rámci mobilizácie "šrotovným" úplne iracionálne motivuje ľudí k hlúpej spotrebe, ale pre ďalšie využívanie vyžaduje dodatočné náklady. Zakúpenie automobilu počas krízy (pre toho, kto na to nemá) je asi tou najhoršou voľbou, ktorá je dokonca posvätená "osvieteným rozhodnutím" štátnych úradníkov. Klesajúci dopyt po automobiloch je ukážkovým príkladom racionálneho správania spotrebiteľa. Odkladá nákup dlhodobej spotreby, pretože vie, že si to momentálne nemôže dovoliť. Spotrebiteľ nie je hlúpy, hlúpym ho robia iba nezmyselné motivácie, založené na rozhodnutí štátneho úradníka...
Prečo je šrotovné krok vedľa?
- motivuje kupovať tovar, ktorý spotrebiteľ v skutočnosti v danej chvíli nepotrebuje (spotrebitelia, ktorí napríklad využijú terajšiu štátnu "akciu", budú chýbať v dopyte v budúcnosti napr. o dva-tri roky, kedy si ten nový automobil plánovali skutočne kúpiť). Čím potom nahradíme tento výpadok?
- motivuje spotrebiteľa zakúpiť produkt, ktorý vyžaduje ďalšie náklady (PZP, benzín, servis a pod.) Ideálny produkt, ktorý má zmysel podporovať nielen počas krízy je produkt, ktorý vytvára do budúcnosti rezervy, či vo forme šetrenia alebo dokonca príjmu. (napr. úsporné spotrebiče, vzdelanie a pod.)
- kampaň šrotovného je zameraná na najcitlivejšiu príjmovú skupinu spotrebiteľov, ktorí na 99% nemajú voľnú hotovosť, ktorú by minuli na využitie takéhoto krátkozrakého stimulu - čo urobia? Predsa: zadĺžia sa a automobil si obstarajú (leasing, či úver) - teda prejedia si svoje budúce možné investície a budú v ešte horšej kondícií ako sú teraz. (je to niečo podobné ako americká podpora nakupovania nehnuteľností práve v čase nafukovania realitnej bubliny - teda nezmysel)
- využitie šrotovného nemá nič spoločné s podporou slovenského automobilového priemyslu, domáci dopyt netvorí ani 1% produkcie našich automobiliek
- investované peniaze sa v slovenskej ekonomike dlho neohrejú, pretože približná štruktúra ceny automobilu, ktorého cena je 15.000€ s DPH, je nasledovná:
DPH: cca 2.400€
marža dílera: cca 700€
marža importéra: cca 1000€
náklady importéra na dovoz: 10.900€ (približná predajná cena z fabriky)
peniaze, ktoré reálne zostanú v slovenskej ekonomike sú, 700€ (marža dílera), čiastočne DPH, ktorá je však príjmom štátneho rozpočtu a do ekonomiky sa dostane až v ďalšom prerozdelení, marža importéra na Slovensku ostáva len čiastočne (platy tunajších zamestnancov, prenájom a pod.). Je to dôsledok toho, že importérske spoločnosti sú väčšinou dcérami zahraničných právnickych osôb - neobstojí tu argument o podpore automobilového priemyslu.
Moja rada ohľadom správania spotrebiteľa:
- nielen počas krízy, ale aj počas prosperity míňať prostriedky racionálne, čo neznamená nemíňať vôbec, ale investovať do statkov, ktoré do budúcnosti predstavujú možnosť ušetriť alebo zarobiť viac.
