Album otvara pesnicka 'Packt Like Sardines in a Crushd Tin Box', kde synth-popove sekvencie, beaty 'Aphex Twina', a 'Thom Yorkea' vokaly udeluju naladu tejto kompilacii, a zaroven su ozivenim stareho albumu. V poradi druhou, podla mna najlepsou skladbou je pomala 'Pyramid Song', do ktorej perfektne zapada jemne piano s ostatnymi strunovymi nastrojmi. Zaspieval si v nej 'Yorke' a stala sa prvym singlom v UK. Posunieme sa na tretie miesto kde najdeme experimentalny song 'Pull/Pulk Revolving Doors' v drum'n'bassovom rytme s opakujucim sa textom 'Doors that lock and doors that don't', cize 'Dvere zamknute a tak nevyznamne', ktory nahovoril 'Yorke'. Nasleduje pohodova gitarovka 'You and Whose Army' a za nou prvy singel v U.S. 'I Might Be Wrong', v ktorom pocut jemne hovorene skoro az nezrozumitelne slova 'Yorkea'. Podmaz pesnicky je ukazkou peknej pomalej drum'n'bassovky. Dalsie pesnicky davaju albumu viac pop-rockoveho charakteru. Na sestke je to dalsia pohodovka 'Knives Out' a hned za nou 'Morning Bell - Amnesiac' a 'Dollars & Cents', ktore vsetky naspieval 'Yorke'. Dalsou akousi zastavkou je nespievana piesen 'Hunting Bears', ktorej zvuk tvori len jemne distortnuta gitara. Desiatou v poradi je experimentalna piesen 'Like Spinning Plates', ktorej podmaz je, akoby pusteny odzadu. Takisto v nej mozeme pocut 'Yorkea', ako aj v nasledujucej pesnicke 'Life in a Glass House', ktora uzatvara album. Je jazzoveho charakteru a zahrali si v nej hudobnici z 'New Orleans Jazz style horn section'. Thom Yorke povedal o tomto albume, ze je to akesi 'male tajomstvo' skupiny, na ktore su pysni. Verdikt: Celkovo je to jednoduchy, ale zato nadherny kusok, ktory vyhana nepokoj z hlavy, nepokoj, ktory sa neda inak odstranit, len tak skvelou hudbou, ktoru robia Radiohead. |