
Stretávame veľké množstvo ľudí. Stále je ich viac a viac. Jedni sa k nám stavajú, ako k tým, čo toto nezvládnu a tí druhí do nás vkladajú veľké nádeje, a dokonca niektorí z tejto druhej skupiny ľudí sa s nami do toho púšťajú spoločne. Veľa krát neviem, kadiaľ ísť, ani komu zaklopať na dvere, ale jednoducho idem. A keď na ne zaklopem, málokedy ma napadne, čo všetko mám vlastne povedať. A potom rozprávam o našom zložení, o tom, čo všetko sme už nacvičili, ako sa rozšírili naše plány z jedného vystúpenia na viac. Rozprávam o hre a skvelom tíme ľudí. Nikto z nás nemá na to vzdelanie. Všetci sme laici. Ale naša viera a chuť nám pomáha prekonávať postupne prekážky a vystupovať aj v botaskách na Mount Everest. Sme pútnici s cieľom a kto sú ľudia vôkol nás?
Bolo to len nedávno, čo som zaklopala na dve dvere. Bolo to len nedávno, keď som s predsedom Odboru Mladých Matičiarov a zároveň našim technikom zaklopala na dvere pána Ing. Mižáka v Košiciach. Mali sme šťastie. Viacnásobné. Prvým bolo, že sme ho tam zastihli, lebo ako aj on sám povedal: „Okolo druhej a tretej tu už zvyčajne nebývam." Keď sme mu povedali o nás a našom projekte, zavolal najprv do fakultne nemocnice a zistil meno pani primárky detskej onkológie, potom zodvihol druhý krát telefón a zavolal na ďalšie číslo. Zavolal a priviedol k nám jednu veľmi milú a príjemnú pani. Pani Sadovú. Prišla som domov a zaklopala na druhé dvere. Tento krát na susedove. Veľmi dobre som vedela, že budeme potrebovať niekoho, kto má s vystúpeniami skúsenosti a najlepšie je, ak je to učiteľ. Prišla sobota a na nácviku sme mali o troch členov viac. Pani Ing. Fraňovú, ktorá mala v pláne pomôcť nám, lebo mala skúsenosti s režírovaním, ale akosi ju to pominulo po našom nácviku. Pani Sadovú, alebo aj tetu Kláru, ako sa nám všetkým predstavila. A pána Mgr. Lörinčíka. Zažili sme potlesk. Patril nám. Aj keď máme ešte čo robiť, máme od tej soboty, 14. 3. 2009, vedľa nás ďalších skvelých ľudí. Teta Klára nám ponúkla nielen veľkú pomoc tým, že sa s ňou môžem poradiť o rôznych prvkoch, ktoré tam dosadíme a radami, ktoré nám dala, ale aj tým, že nás dostane do súťaže. Ako uspejeme je samozrejme na nás, ale myslím si, a viem, že sa nemýlim, že keď máme túto pomoc, máme šancu sa aspoň zviditeľniť. Pohybové prvky, ktoré nám poradila už zavádzame dnes a prináša to omnoho veľké oživenie hry a omnoho väčšiu zábavu. Ešte zaradíme aj rozcvičky, ktoré nám poradila a myslím, že to bude super. Pán Mgr. Lörinčík bol trochu zhrozený, keď odhalil ďalší nedostatok a to, že nám chýba technický scenár, ale okrem toho, že vysvetlil, čo to je a ako sa to robí, ponúkol aj svoju pomoc pri jeho zostrojení a tiež prisľúbil, že nám pomôže aj pri nácvikoch.
Obom za ich návštevu v túto sobotu, aj za ich pomoc ďakujeme!