modlitba

Tisíce krát som riskovala. Mala som s čím a zrazu nemala. Ležala som v prachu pod ťarchou problémov. Nemala som ísť za kým a nik neprišiel za mnou. Ale mala som svoje názory a ich sa držala, nech mi povedali čokoľvek, ja som sa nevzdala. Nado mnou bol Boh, a x- krát sa neozval, myslela som, že mlčí schválne, aby ma potrestal. Ale dnes viem, že to tak nie. Že drží nás v objatí, aj keď to nevieme. Problémy sú skúška, skúška je škola. Život nám dáva, aj keď nás oberá. Bože, ja dnes kľačím pred Tebou a prihováram sa Tebe, aj ľuďom. Bože ty vieš, čo všetko som si prežila, koľkokrát sa bála, koľkokrát mýlila, čo všetko stratila. Mám len dvadsať, baby vôkol mňa chodia na plesy, do barov či na dizy, ja sedím nad scenárom a projektami. Trpela som dosť ja, nechcem aby iní trpeli. Bože, nedovoľ, aby to čo ja, aj oni prežili. Zneužitie, tyraniu, faloš, podvody, zlosť a zlobu- mala som dosť na vlastnej koži odskúšanú. Stále to bolí, aj keď viem, že sa to zahojí, no jazvy navždy zostanú. Zostanú tu navždy do duše vryté, v najhlbšom vnútri strašné spomienky ukryté. Alkoholom som zapíjala to, čo bolelo, do ruky si ryla čiari v dňoch, keď stála som nad hrobmi dvoch kamošov. Chcela som skončiť svoj život ako najväčší zbabelec. Bola som slaboch a sebec. Ale ty si to nedovolil, ty si mi ukázal, že vždy je dôvod žiť, aj keď to bolí, že sú tu ľudia, čo nás potrebujú a majú radi. Dnes tu mám priateľa, rodinu, kamošov, kamošky, i skvelý tím ľudí, čo neopustím za žiadnu cenu, nech hovorí ktokoľvek čokoľvek, majú miesto v mojom srdci a tam aj ostanú. Pane môj, ja utieram si slzy z tváre, za všetko, čo spáchala som mám výčitky nenormálne. Ani neviem či zaslúžim si všetko, čo mám, krehko to držím v dlaniach, v nich to schovávam. Motýľ je krásny, keď môže lietať a kvet keď kvitne, no Pane, zo všetkých chvíľ najviac neznášam lúčenie. Človek je najkrajší, keď slobodne sa rozhodne, keď ide ďalej na ceste svojej navždy nezastane. Pane, ja ťa prosím za všetkých svojích ľudí, nech budú kdekoľvek drž ich pevne v objatí. Keď padnú pomôž sa im opäť na vlastné nohy postaviť, tak ako si pomohol mne z rúbaniska nový život zostrojiť. Pane, ukáž im cestu, čo patrí len im, nech z nej neskĺznu, nech nájdu v sebe dostatok dôvery. Nech majú vždy vedľa seba človeka, čo ich bude úprimne ľúbiť, lebo láska je života korením. Pane, ja ťa prosím za životy i sny, nech majú vždy to, po čom ich srdce túži. Život je ako kvadratická rovnica, s výsledkom pre mňa stále neznámim. Nemôžem opustiť svoje bojisko, človek nemôže zrušiť to, čo sľúbil. Pane, ja bojujem z posledných síl za ľudí známych aj neznámych. Človek len v dobrých skutkoch spozná, že od Tvojho plánu sa ďaleko nevzdialil.