reklama

Žijeme v klamstve II

Toto je úvaha. Na rozdiel od prvého príspevku s takým istým názvom sa tentokrát nebudem venovať politickej situácii na Ukrajine, ani nikde inde. Aj keď možno áno, ale trocha  z iného pohľadu. Toto je proste úvaha, trocha filozofie nad vecami, nad ktorými sa možno málokto zamýšľa. Preto, ak je  filozofovanie Vaším úhlavným nepriateľom, radšej rýchlo klikajte preč do bezpečia bemyšlienkovitosti :- ).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

 Možno názov príspevku nie je veľmi vhodný, možno Vás bude provokovať viac ako je to vhodné. V jednom komentári sa píše, že sme klamaný od narodenia. Niečo na tom bude. Možno aj to bude jeden z dôvodov, prečo žijeme dnes v takom marazme, v akom žijeme. A to sme na tom , tu na Slovensku , ešte veľmi dobre – nestrieľa sa , väčšina z nás má strechu nad hlavou a každý deň aj niečo do huby. Ale o tom som nechcel, to len mimochodom. A je to vec pohľadu a názoru. A každý má právo na ten svoj . Aj ja. Aj Vy.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Právo. Tak veľmi frekventované slovo v dnešnej dobe. Je to dobré, že ľudská spoločnosť dospela do toho štádia, že uznala existenciu základných ľudských práv a dokonca sa ich snaží aj presadzovať a chrániť. Niekde úspešnejšie , niekde menej .. Ale voľakedy nemali ani to, ani len predstavu o tom, že nejaké ľudské práva aj existujú. Je nesporné, že vďaka tomuto vedomiu ľudská spoločnosť postúpila o krok vpred vo svojom vývoji. Nešťastím je, že aj napriek tomuto vedomiu si ľudia naďalej navzájom škodia, podvádzajú, ožobračujú, zabíjajú... Podľa mňa je vedomie existencie ľudských práv jednou miskou fiktívnych váh, ktoré sa prízvukom na ľudské práva extrémne vychýlili. A tam kde chýba rovnováha, či už v statike, ako aj v ľudskej spoločnosti, tam možno očakávať problémy. Za druhú stranu váh považujem uznanie existencie ľudských povinností. Nie v zmysle nekonečného platenia daní, odvodov, nájomného či hypotéky . Ale vedomie existencie ľudských povinností, pričom základnou povinnosťou každého jednotlivca by malo byť vedomie toho, že je povinný v rámci svojich možností a schopností urobiť maximum pre to, aby ľudská spoločnosť a život na Zemi mali pokračovanie. Urobiť všetko pre ďalšiu existenciu ľudstva, ale aj života ako takého vôbec. A podľa miery naplňovania tejto povinnosti možno zvažovať priznanie ľudských práv jednotlivcovi. Pretože nie je prirodzené, aby ten, kto vkladá do systému ľudskej spoločnosti menej mal rovnako ako ten kto do systému vkladá viac. Doktrína priznania existencie ľudských práv bez uznania ľudských povinností je klamlivá ilúzia. A jej dôsledkom je nerovnováha, nespokojnosť, stupňovanie napätia . Ktoré skôr alebo neskôr musí niekde vyjsť na povrch. Nie je spravodlivé, ak si všetci jednotlivci nárokujú na rovnaké práva, ale systému ktorého sú súčasťou nepomáhajú, ale práve naopak, často škodia. Je to na hlavu. Akým spôsobom prispieva k rozvoju ľudskej spoločnosti podvodník, úžerník, zlodej, skorumpovaný manager či politik alebo vrah? Ak je ich príspevok k rozvoju ľudskej spoločnosti a života minimálny, ako si môžu nárokovať na rovnaké práva pre život ako slušný človek, ktorý sa snaží poctivou prácou a slušným spôsobom života prežiť, zabezpečiť rodinu, vychovať deti ? Kto z nich naozaj prispieva k tomu, aby ľudská spoločnosť existovala ďalej, a kto naopak ? Samozrejme, je tu otázka, či ako ľudstvo naozaj chceme, aby sme existovali naďalej, alebo našim jediným cieľom je iba sebazničenie .

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Naši predkovia nemali veľmi potuchy o svojich právach. Za to veľmi dobre vedeli svoje povinnosti, v prvom rade vďaka kresťanskej ideológii ktorá ich viedla k úcte a pokore a v druhom rade vďaka svojmu vedomiu zraniteľnosti a závislosti na svojom prostredí, na prírode okolo. My sme sa nechali uniesť ilúziou technickej spoločnosti tak ďaleko, že hodnoty našich predkov ostali ďaleko za nami a celá naša civilizácia visí v bezduchom časopriestore bez hodnôt a cieľov. Je na čase zbaviť sa ilúzie o tom, že naše šťastie leží v zdokonaľovaní techniky okolo nás, a začať pracovať na sebe. A to platí ako pre každého jednotlivca, tak aj pre celú spoločnosť. A jedným z prvých krokov na úrovni spoločnosti by mohlo byť práve uznanie existencie všeobecnej ľudskej povinnosti na celospoločenskej celosvetovej úrovni. Voči sebe samému, voči ľudstvu, voči životu ako takému. Len vtedy, až si každý jednotlivec uvedomí, že k ďalšej existencii ľudstva a možno aj života na Zemi vôbec musí prispieť aj on sám, svojimi skutkami, myšlienkami a postojmi, keď pochopí, že potreba vytvorenia spoločenského modelu, ktorý presadí trvalo udržateľný rozvoj nie sú len táraniny ekológov, ale životná nutnosť nás všetkých, len vtedy bude môcť ľudstvo postúpiť znova o krok ďalej. Každý člen spoločnosti, od politika po upratovačku si toho má byť vedomý a prispôsobiť tejto povinnosti svoje každodenné konanie a myslenie. Nie je to nemožné, aj keď to znie ako utópia. Je to nevyhnutnosť. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Osobne som presvedčený, že ľudská spoločnosť skôr alebo neskôr dôjde k tomuto poznaniu, otázkou je len to, koľko utrpenia to bude stáť. Pretože vďaka našej ľudskej lenivosti a zadubenosti zvyčajne každý výdobytok ktorý ľudstvo posunul dopredu musel byť zaplatený krvou . Je to absurdné, nakoľko ako inteligentné bytosti nosíme v sebe všetky predpoklady na to, aby sme dokázali vytvoriť spomínaný spoločenský model trvalého rozvoja. Kde slušnosť, spoľahlivosť, úcta či pokora nebudú prázdnymi slovami, ale každodennou nevyhnutnosťou na každej úrovni. Dokážeme vytvoriť fantastické diela, umelecké, technické , dokonca aj spoločenské v podobe obrovskej solidarity v prípade katastrof napríklad . Dokážeme poslať človeka na Mesiac, či ponoriť sa do najhlbších vôd oceánov. Sú to len dôkazy toho, že dokážeme uskutočniť všetko, čo si dokážeme predstaviť. Už nám teda zostáva len naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia. Dobrá správa je, že to dokážeme, záleží len na našom výbere. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Dovoľte mi na koniec dnešnej úvahy podeliť sa s Vami o toto video. Je na ňom veľmi pekné skĺbenie možností techniky a umenia, jeden z dôkazov neobmedzených možností ľudského ducha. Takýchto dôkazov je samozrejme strašne veľa, tento sa mi zhodou okolností dostal do mojej pozornosti práve dnes a ja dúfam, že Vás nadchne práve tak, ako nadchol mňa. :-)

Roman Bodon

Roman Bodon

Bloger 
  • Počet článkov:  14
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Úvahy o tom, čo sa deje v nás a okolo nás, u nás ale aj vo svete . A trocha komentárov k tomu, čo sa deje za našou východnou hranicou. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu