Väčšina ľudí,teda aspoň ja to tak vnímam má skreslenú predstavu o plači....Plač sa prejavuje ako symbol slabosti....ja si však myslím, že je to presne naopak....tým že sa vyplačeme, sa nám uľaví,dostaneme zo seba hnev,smútok, možno aj nenávisť....
keď som bola malinká, využívala som plač ako hlavnú zbraň, ako na seba upozorniť.....chvalabohu, tie časy sú už dávno minulé...keď plačem, robím to tak bay to nikto nevidel, lebo sa citím hlúpo....čím to asi je?zosilnela som?možno....alebo už jednoducho nepotrebujem plakať, aby som presadila to čo chcem....
Najstejšie plačem keď sa s niekým hádam, s niekým, koho mám úprimne rada...nerobím to však preto, aby mi ten dotyčný ustúpil, to určite nie....tie slzy idú samé, ja vlastne ani nechcem plakať....len chcem vyjadriť niečo v zmysle:,,Nekric na mňa, ja nie som tvoj nepriateľ!"
A plačem aj vtedy,keď si ublížim...a vtedy tiež nechcem plakať.....vravím si:,,bože len nie slzy, neplač!"....ale to sa nedá....normálne že vybehne jedna, za ňou druhá, a zrazu je ich strašne veľa.....kotúľajú sa mi po tvári.Snažím sa tváriť akože:,,Však ja neplačem"=))))))
Takže, čo robiť keď vidíte niekoho plakať?
V žiadnom prípade sa ho nepokúšajte nijakým spôsobom utešiť....nepomáha to, dotyčný/á spustí ešte väčší plač....najlepšie je dotyčného objať, tak aby nikto nevidel zaslzenú tvár....a nenápadne mu podať vreckovku nech si vyfúka soplíky.....
Asi tolko k rýchlokurzu plakania dasvidania friends=)