Nastal mier, no nie v celej Hellade, ale len medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi, lebo ostatné mestá si to vysvetlili po svojom. K dohode sa nepridali také mestá ako Téby, či Korint a tak o chvíľu vznikla napríklad vojna korintská, alebo elidská, či iné vojny. Veď aj preto má táto kniha názov o dórskej ( či peloponézskej) vojne. Tukydides vo svojej knihe ( neskôr nazvanej Historiai -preloženej Petrom Kuklicom vydanej vo vydavateľstve Tatran z roku 1985 ), opisuje len konflikt medzi Aténčanmi a Lacedemončanmi, preto 6 rokov a 10 mesiacov dodržiavania mieru veľmi nerozpisuje, ale ako správny dejepisec neopomína ani tú dobu a zameriava sa aj na iné konflikty a vojnové strety. Preto si myslím, že názov - Peloponézska vojna - má viac ako svoje opodstatnenie, lebo väčšina konfliktov v dobe mieru pokračovala na Peloponéze a v jeho okolí. Aj Aténčania si lízali rany a tak, ako v dobe prvého prímeria si upevňovali svoje pozície medzi svojimi minulými, terajšimi a budúcimi spojencami, naproti tomu Lacedemončania svoj kredit viac strácali. Zatiaľ čo v prvej časti vojny väčšinu vojnových výdavkov hradili zo svojej pokladnice, v druhej časti vojny prešli na podobný systém vyberania financií ako Aténčania a tak sa ich pokladnica vyčerpávala menej a to im pomohlo v iných oblastiach, ale táto metóda zapríčinila to, že sa stali menej obľúenými. Ďalšie skutočnosti opíše Tukydides v 11. roku vojny, kde spomenul aj iné udalosti, ako napríklad aj svoj osud po Amfpolide.
" Po uzavretí mieru medzi Lacedemončanmi a Aténčanmi nastalo medzi tými mestami obdobie mieru. Ale Korinťana a niektorí iní Peloponézania začali porušovať práve uzavreté dohody. Čoskoro u spojencov vznikla nová príčina sporov s Lacedemončanmi. Okrem toho časom začali Aténčania podozrievať Lacedemončanov, lebo oni vraj nedodržali niektoré podmienky dohôd. Šesť rokov a 10 mesacov sa obe strany zdržiavali vpádov na územie toho druhého, ale v iných oblastiach sa usilovali ( keďže mier pokladali za neistý ) škodiť jeden druhému čo najviac. Nakoniec boli nútení porušiť mier, uzavretý po desiatich rokoch bojov a otvorene vyhlásili vojnu.
Aj tieto udalosti opísal Aténčan Tukydides postupne, ako po sebe nasledovali, podľa obdobia leta a zimy, až kým Lacedemončania nezničili panstvo Atén, nezbúrali Dlhé hradby a nezmocnili sa Pirea. Až do tejto udalosti vojna trvala 27 rokov. Kto by však nezahrnul do obdobia vojny aj čas medzi dvoma fázami otvorenej vojny,dopustil by sa omylu. Veď stačí, ak si všimne, aké udalosti prerušujú obdobie prímeria počas tohto mieru a presvedčí sa, že ho netreba celkom oprávnene nazvať prímerím, lebo počas jeho trvania ani nevydali, ani neprijali všetko, čo bolo v dohode stanovené a okrem toho obidve strany v mantinejskej a epidaurskej vojne porušili dohody a nekonali správne ani v iných záležitostiach. Spojenci z tráckeho pobrežia boli rovnako nepriateľskí k Aténčanom ako dovtedy a Boióťania zachovávali prímerie, ktoré bolo dohodnuté vždy len na 10 dní. Ak teda niekto zráta roky prvého obdobia vojny a pridá roky obdobia pochybného mieru a vojny, ktorá z neho neskôr vznikla, dostane uvedený počet rokov s rozdielom niiekoľkých dní; ak bude rátať roky jednotlivých období, zistí, že je to jediný prípad, keď výsledok potvrdzuje predpoveď veštieb. Sám si dobre pamätám, že od začiatku do konca vojny si mnohí často pripomínali veštbu, že vojna bude trvať tri razy po desať rokov" - ináč čo sa týka veštieb, tak Tukydides, ako sofista, neuznáva veštby a dalo by sa napísať, že sa im vysmieva, no vzhľadom k vtedajšej dobe ich rešpektuje.-
Tukydides ďalej píše: " Prežil som celú vojnu ako dospelý a starostlivo som udalosti opísal, usilujúc sa o to, aby som sa dozvedel všetky podrobnosti. Okrem toho som musel 20 rokov prežiť vo vyhnanstve po tom, čo som bol veliteľom pri Amfipolide a mal som možnosť ako vyhnanec sledovať vývoj situácie na obidvoch stranách, tak u Peloponézanov, ako u Aténčanov a urobiť si o nich objektívny úsudok. Teraz budem pokračovať v rozprávaní o sporoch po desaťročnej vojne, o porušení prímeria a o ďalších vojnových udalostiach."
Týmto osobným priznaním, jediným v tejto knihe, skončím 1. časť tohto rozprávania. V druhej časti opíšem konkrétne činy jednotlivých miest ( hlavne Korintu ) a ich postoje k zmluve. Opíšem činy aj obavy Lacedemončanov o svoj štát a vstup Argu na politickú scénu Hellady.
