" Peloponézania prešli na stranu Argu. Po uzavretí dohôd o mieri na 50 rokov a zmluvy o spojenectve, peloponézski legáti, ktorí boli vyzvaní k uzavretiu týchto dohôd, začali z Lacedemonu odchádzať. Všetci sa vrátili domov, okrem Korinťanov, ktorí sa vybrali do Argu. Tam začali rokovať s niektorými úradnými osobami. Oznamovali im, že Lacedemončania uzavreli zmluvy so svojimi dávnymi a najhoršími nepriateľmi- Aténčanmi, nie však s najlepšími úmyslami, ale s cieľom zotročiť si celý Peloponéz a tak vyzývali Argos, aby sa ich snažil zachrániť a aby každé grécke mesto, ktoré je samostatné a riadi sa svojimi vlastnými zákonmi na súdoch podľa vlastného uváženia, malo možnosť s Argom uzavrieť spojeneckú zmluvu o vzájomnej pomoci a zároveň nech si zvolí niekoľkých splnomocnených zástupcov; nech sa však ľud o tom nedozvie, aby neboli prezradení tí, ktorým by sa nepodarilo prehovoriť všetkých obyvateľov. Korinťania doložili, že mnohé mestá sa z nenávisti voči Lacedemončanom pridajú k spojenectvu. Potom sa Korinťania vrátili domov.
Keď si to Argejčania vypočuli, oznámili to svojim predstaviteľom a ľudovému zhromaždeniu. Ľudové zhromaždenie prijalo návrh Korinťanov a zvolilo 12 splnomocnených zástupcov, ktorí mohli rokovať s ktorýmkoľvek gréckym mestom, okrem Atén a Sparty- tieto totiž nesmeli uzavrieť dohodu s Argom bez súhlasu ľudového zhromaždenia. V Argu to prijali s väčšou ochotou aj preto, lebo vedeli, že ich čaká vojna s Lacedemončanmi ( veď prímerie s nimi sa už končilo) a že sa jej nevyhnú, ale dúfali, že sa môžu stať pánmi na Peloponéze. V tom čase mal Lacedemon zlú povesť a nebol v úcte pre porážky, ktoré utrpel. Argos zasa bol v najvýhodnejšej situácii, lebo sa nezúčastnil vo vojne v Atike a nebol znepriatelený ani s jednou stranou, ktoré bojovali. Využíval teda výhody mierových vzťahov a želal si prijať za spojencov Grékov, ktorí o to mali záujem.
Prví sa k spojenectvu pridali Mantinejčania a ich spojenci zo strachu pred Lacedemončanmi. Mantinejčania si ešte v čase vojny podrobili časť Arkádie a mysleli si, že ich Lacedemončania nenechajú vládnuť nad týmto územím. Preto sa ochotne pridali k Argu, lebo sa nazdávali, že je to silný mestský štát a vždy je nepriateľský voči Lacedemonu.
Po vzbure Mantineie aj v ostatných mestách na Peloponéze začali rozmýšľať o tom, že by mali urobiť to isté. Peloponézania uvažovali, že Mantinejčania prešli na stranu Argu, lebo vedeli o ďalších výhodách. Okrem toho boli pobúrení článkom dohody, ktorý dovoľoval Aténčanom a Lacedemončanom podľa svojho uváženia príjmať alebo vylučovať, pridávať alebo vypúšťať niektoré články, pričom dohoda zostane nenarušená. Táto časť dohody osobitne znepokojovala Peloponézanov a vyvolávala u nich podozrenie, že Lacedemončania majú v úmysle a s pomocou Aténčanov podrobiť si peloponézskych spojencov. Poukazovali aj na to, že právo zmeniť dohody musia mať všetci členovia spoločenstva. Preto zo strachu pred Lacedemončanmi bola väčšina peloponézskych miest pripravená ihneď vstúpiť do spojenectva s Argom.
Samozrejme, že sa Lacedemončania dozvedeli, aká situácia je na Peloponéze a že ju spôsobujú Korinťania, no sami chceli uzavrieť zmluvu s Argom a preto vyslali poslov do Korintu s úmyslom zabrániť tomu, čo sa pripravovalo. Poslovia obviňovali zo všetkého Korinťanov, tvrdiac, že oni porušia prísahu, ak sa odtrhnú od nich a pridajú sa k Argu a takisto je krivda to, ak sa nespolčujú s Aténčanmi, hoci je v zmluve stanovené, že pre všetkých platí, na čom sa dohodne väčšina spojencov."
Argumenty prednášali aj jedni a aj druhí a výčitiek bolo viac než dosť. Korinťania sa ohradzovali aj k tomu, že cítili zradu v tom, že mali zanechať napospas Aténam Poteidai a opustiť svojich spojencov v Trácii a zdôvodňovali to tým, že v tejto zmluve o mieri je o tom samotná zmienka kde sa uvádza:- " ak niet prekážok zo strany bohov a héroov", avšak cítili, že prekážkou bola zmluva sama, lebo mala spôsobiť, aby porušili spojeneckú zmluvu s Poteidai a s ostatnými spojencami, čo však nechceli. Keď lacedemonskí poslovia zistili, že nepochodia, odišli domov a zatiaľ Korinťania naďalej pokračovali vo svojej zrade. Vychádzalo im to, lebo sami Argosania sa im ponúkli za spojencov s tým, že podmienky zmluvy môžu už prejednať ľudové zhromaždenia. K Argu sa pridali aj Elejčania, ktorí boli vtedy v nepriateľstve s Lacedemončanmi pre Lepron. Medzi Leprončanmi a Elejčanmi ( predtým spojencami) vznikol nábožensko- finančný konflikt a požiadali Lacedemončanov, aby im robili sudcov, no skôr, ako došlo k súdu, tak Elejčania spustošili majetky Leprončanov. Lacedemončania rozhodli, že Leprončania sú v práve a tak poslali vojenský oddiel do Lepronu. Elejčania sa nahnevali za takú intervenciu a aj preto pristúpili k spojenectvu k Argu. Hneď po nich sa k nim pridali Korinťania a obyvatelia Chalkidy. Boióťania a Megarčania hoci mali podobné plány sa nepridali, lebo politické zriadenie Argu nekorešpondovalo s ich zriadením, ktoré predsa mali takmer rovnaké ako Lacedemončania. O Elejčanoch ešte budeme počuť, lebo mali pod správou olympský okrsok a to patrične využili.
V ďalšej časti vám poukážem na to, že niektoré skutky nemusia vyjsť tak, ako si to niekto naplánuje a že nie každá kaša sa je taká horúca, ako sa varí. Aténčania sa vysporiadali so vzbúreným mestom a Lacedemončania dali pocítiť, že sú ešte silní aj keď ich takmer všetci spojenci opustili.
